Preskočiť na obsah

Vladimír Clementis

Zo stránky Wikicitáty
Vladimír Clementis
Vladimír Clementis
Narodenie

Vladimír Clementis (pseudonymy Peter Hron, Ján Krokavec, V. Podtisovský, V. Sopko a i.; * 1902 – † 1952) bol slovenský politik, právnik, spisovateľ a prekladateľ.

Potvrdené výroky[upraviť]

Táto sekcia obsahuje zoznam citátov, čas a miesto, kde to autor povedal:

  • Odhliadnúc od niekoľkých prestrelkov malo skôr romantický, než panslavisticky reakčný ráz... ideológie od Kollára naplnená duchom humanistickým a nie slovanským šovinizmom. [3]
  • Skutočnosť, že Slováci formulovali novodobú myšlienku slovanskej vzájomnosti a program vzájomného sa poznávania slovanských národov, a to jak v jeho romantickej, tak i realistickej a vedeckej forme - nie je náhodná. ...splývanie povedomia slovanského a slovenského sa názorne odráža aj na pozdnom ustálení pojmu pojmu Slovák, slovenský. Až do XVIII. ba i XIX. storočia stretávame sa v latinských, československých i nemeckých prameňoch s takýmto pojmenovaním Slovákov: Slavi, Pannoni Slavi, Hungariae Slavi, Slowyenin, Slaven oder Venden, atď. ... Boli to predsa len Slováci - najmä Kollár a Šafárik - čo túto myšlienku (vzájomnosti) vypracovali v sústavu. Súvisí to azda so skutočnosťou, že Slováci boli skôr uvedomelými Slovanmi, než uvedomelými Slovákmi.[4]
  • Štúrovi sa podarilo prelomiť ľad aj na českej strane, kde ešte vládla istá trpkosť po opustení spisovnej češtiny Slovákmi. Štúr si získal celú českú mládež svojimi demokratickým a slovanským radikalizmom a pozdejšie aj svojich bývalých odporcov z radov generácie staršej. A tak zahájil nové údobie srdečnej spolupráce týchto dvoch, viac než najbližších dvoch, slovanských národov. Spolupráce, bez ktorej by Slováci neboli získali národnú slobodu v r. 1918. [5]
  • Nastali nové časy. Čaká nás veľká slovanská budúcnosť. Plnia sa proroctvá a sny našich slovansky hovoriacich národovcov od Kollára, hlásateľa všeslovanskej literárnej vzájomnosti, cez Šafárika, všeslovansky orientovaného učenca, autora prvých všeslovanských literárnych dejín a Starožitností slovanských, cez jedinečné pokolenie štúrovcov a poštúrovcov až po naše dni,“ [6]
  • Film by u nás mohol vyrásť na jediný výrazový prostriedok, ktorý by Slovensko mohol vradiť do medzinárodného kultúrneho sveta. (Clementis, DAV, 1929)
  • Štúr si vedel vziať to najhodnotnejšie, čo mala vtedajšia filozofia Nemecka - Hegla. Hlasisti prebrali do svojej národniarsko-meštiackej ideológie masarykizmus, ktorý bol najlepším dialektickým protipólom Vajanského konzervativizmu. A najmladšia slovenská generácia zoskúpená okolo DAVu vedela si osvojiť v pražskom prostredí ideológiou revolučného socializmu, aby po návrate na domácu pôdu dala sa do služieb pracujúceho ľudu Slovenska... Dnes, keď myšlienku vývoja ľudstva, jeho sociálneho a kultúrneho napredovania možno hájiť len ruka v ruke s bojovnými pracujúcimi masami, i miesto dorastu pracujúcej inteligencie je medzi pracujúcim ľudom... (Clementis, DAV, 1931)
  • Do roku 1925 v štrajkoch a politických demonštráciách padlo 16 ľudí... Český kapitalizmus za účinnej pomoci novopečenej slovenskej buržoázie dokázal, že vie plánovite odbúravať. Ničiť! Demontovať! Demolovať! (Clementis a Novomeský, DAV, 1932)
  • S tou časťou autonomistickej mládeže, ktorá sa usiluje o vyhovenie sociálnym, hospodárskym, politickým a kultúrnym potrebám slovenského ľudu, o možnosť nerušeného nacionálneho rozžitia, pôjdu sympatie naše, naša pomoc i naša práca ... zakiaľ boj tejto autonomistickej mládeže je úprimne a poctivo namierený proti vykorisťovaniu a sociálnemu a národnostnému útlaku česko-nemeckej buržoázie na Slovensku - treba s ňou spolupracovať! - Spolubojovať za odstránenie akéhokoľvek triedneho a národnostného násilia, za úplné vyžitie sa všetkých tvorivých schopností celého slovenského proletariátu a pracujúcej inteligencie v národnej kultúre... (Clementis, Trančianskoteplické rozcestie: K socializmu či k fašizmu, DAV, 1932)
  • Hane Gregorovej nikto nemôže uprieť jej nesmierne vzácnu a poctivú snahu vyrovnať sa so sociálnymi problémami dneška. (Clementis, 1934)
  • Pôda musí prísť do rúk tých, ktorí ju obrábajú! Vybudovanie dobrých ciest, náležitej siete nemocníc, zavedenie kanalizácie atď - to všetko nie sú len pracovné odbory, v ktorých sa rozmnožuje možnosť zamestnania, ale to všetko sú podmienky pre rozvoj a vzrast kultúrnej a životnej úrovne obyvateľstva... (Clementis, Slovenské zvesti, 1937)
  • Nech urobia všetko, aby sa vedecké odbory Matice slovenskej stali skutočne miestami, kde vládne absolútna sloboda vedeckého bádania a kde vedeckí pracovníci nie sú degradovaní na kancelárskych úradníkov. (Clementis, Vedecký život na Slovensku, DAV, 1937)
  • Máloktorá česká osobnosť má na nový duchovný vývoj slovenský taký priamy vplyv ako F. X. Šalda. ... Kapitola nových slovenských kultúrnych dejín, ktorá sa bude smieť raz nazývať Slovensko a Európa, nebude sa môcť vyhnúť Šaldovmu menu. (Clementis, DAV, 1937)
  • Treba decentralizovať administratívu a hospodársky život. Aby napríklad horehronskí dedinčania so žiadosťou o pašienky za humnom nemuseli bežať až do Prahy. (Clementis, DAV, 1937)
  • Slovenský program štúrovcov bol program vonkoncom realistický, počínajúc spisovnou slovenčinou a končiac povstaním 1948-49 a jeho politicko-sociálnym obsahom... Stačí si všimnúť úvahy a články Štúrove, trebárs o systéme likvidovania urbariálneho práva, o daniach a clách, zmenkách a obchodnom práve či iných praktických otázkach, aby bolo jasné, že Štúr nebol "romantický a nepraktický rojko" ... Štúr a štúrovci stáli pri kolíske zrodu, formulovania a dovŕšenia slovenského národného uvedomenia a majú trvalé miest v duchovnej tradícii slovenskej, ale aj československej... (Clementis, Štúrovo dielo, 1943)

Vo výrokoch[upraviť]

  • Nesporná je vedúca účasť publicistickej činnosťi Vl. Clementisa na formovaní a formulovaní dôvodov i podmienok nášho postavenie v ponacististickej Europe tako ako v Československej republiky. ... Osobitý význam má táto Clementisova kniha preto, lebo sa v nej rozoberajú otázky slovanskej problematiky v slovenskom národnom myslení. Ak spoločným cieľom tejto vojny bolo rozdrvenie vojenskej a politickej moci útočníkov, jej výsledkom popri živých sociálnych, socializačných a demokratizačných snáh je utuženie povedomia spolupatričnosti a vedomia veľkej spoločnej sily v slovanských národoch. Táto myšlienka prechodí dnes všetkým Slovanstvom od Severného po Stredozemné more. Pre Slovákov má tento proces význam zvlášť vynikajúci. My tiež po ceste slovanského myslenia dostali sme sa a dostávame sa k ideám demokratizácie nášho vlastného spoločenského života. ... Slovanstvo len v spojitosti s novými spoločenskými ideami môže dospieť k sláve a veľkosti, ktorú mu kedy prisúdili slovanskí i neslovanskí myslitelia... Clementisov rozbor niektorých slovanských problémov v našom národnom myslení pomôže splňovať túto úlohu. Laco Novomeský [7]
  • Ak dakedy všemocné centrum zavraždilo Clementisa, ak trýznilo Husáka a Novomeského, ak chcelo likvidovať celú slovenskú antifašistickú základňu, robilo tak preto, aby zadusilo pamiatku na pokus o zvrchovanosť slovenskej politiky, ako sa ona objavila v náznaku v Povstaní a v Košickom programe; bolo treba podupať národnú pamäť, zadupať ju do popola pražskej zeme. Ak sa znovu objavujú večité grify centra, ak sa každý deň v každom vyhlásení, v každom novom federálnom zákone znovu a perfídne zakladá váha centra, ktoré nikdy nemôže byť demokratické, potom, aj ako antifašista s pokojným svedomím podpíšem Deklaráciu o zvrchovanosti demokratickej Slovenskej republiky: dotlačili ma k bodu, kde nemôžem už inak. Vladimír Mináč

Iné projekty[upraviť]

  • Spolupracuj na Wikipédii Wikipédia ponúka heslo týkajúce sa Vladimír Clementis
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vladimír Clementis
    1. Clementis v Londýnskej emigrácii
    2. DRUG, S. Stúrov program na našich zástavách. Davisti o štúrovcoch. Bratislava: Smena. 1990. ISBN 80-221-00800-3, s.19
    3. DRUG, S. Stúrov program na našich zástavách. Davisti o štúrovcoch. Bratislava: Smena. 1990. ISBN 80-221-00800-3, s.111
    4. Clementis, Slovanstvo kedysi a teraz, s. 4, 5
    5. Clementis, Slovanstvo kedysi a teraz, s. 23
    6. Clementis pri zakladaní Všeslovanského združenia v Bratislava (4.6.1945)
    7. Predslov, Slovanstvo kedysi a teraz