Ľudovít Štúr

Ľudovít Štúr
; slovenský národný buditeľ
Narodenie	28. október 1815; Uhrovec, Slovensko
Úmrtie	12. január 1856; Modra, Slovensko

Ľudovít Štúr (* 1815 – † 1856) bol najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života v polovici 19. storočia.

Potvrdené výroky[upraviť]

Táto sekcia obsahuje zoznam citátov, čas a miesto, kde to autor povedal:

Nauka reči Slovenskej[upraviť]

Mekkuo „l“ len u daktorích a málo Slovakou je v običaji a už aj tam pomalí zakapáva, odkjal ako aj preto že je zvuk pre svoju velkú rozťeklosť ňepríjemní a ďeťinskí v čistej Slovenčiňe lepšje keď sa viňehá.
Ňezabudňime ňikdi aňi na vďačnosť, ktorú sme pracovitjemu a umnjemu Českjemu kmenu povinní; on nás v hliveňí našom opatruvau a nás k životu viššjemu svojimí duchovnimí plodamí pripravuvau, preto vďačnosť naša nach vždi ostaňe k ňemu svježa a vrúcna v srdcach naších.
V našej reči ňjet žjadneho „y.“
Ako národ Slovanskí je nad inšje národi kmenovití, tak aj reč Slovanská je hlavňe narečná a muože sa bezpečňe pre svoju ňekoňečnú bohatosť, pre svoju rozvitosť a rozmaňitosť nazvať rečou reči.
Všade pustnú naše obce. Židia opanúvajú sudcovskou exekúciou postavenie úbohého ľudu, ktorý sa musí vysťahovať z domu, odobrať sa od svojej rodiny a známych a musí sa pustiť do šíreho sveta, aby tam zomrel a zakapal. Svätá vec človečenstva nás vyzýva, aby sme už raz vyslovili zásadu oslobodenia ľudu. V západných štátoch nie sú viac feudálne vzťahy. Veď sa ani nezrovnávajú s požiadavkou tohto storočia. Podľa mňa stojíme na čiare dvoch vekov: jedného zapadajúceho, v ktorom sa práva len jednotlivcom a kastám dávali, druhého svitajúceho, v ktorom sa práva každému, zaslúženému, v opravdivom zmysle vzatému človeku povolia a prisúdia. Dávajme si pozor, aby sme nezaostali za tým, čo už inde svitá a čo je požiadavkou nášho storočia. Nedávno, keď som tu, vec chudobného ľudu podotkol, zaslúžilý vyslanec peštianskej stolice videl v potlačení ľudu osud. Spomenul, že je to beh sveta, keď sa ten čo stojí nižšie v obci potlačí a musí niesť ťarchu dane. Ja v tom žiaden osud nevidím. A chráňboh, aby v tom aj dáky osud bol. Na čele dejov v štátoch a spoločnostiach stojí ľudská vôla, samotné dejiny nie sú nič iné iba rozvíjanie a uskutočňovanie tejto vôle." Ľudovít Štúr, Uhorský snem, 15. január 1848 https://bratislava.sme.sk/c/3646558/sturova-rec-na-uhorskom-sneme.html

Vzájomnosť medzi Slovanmi si zaiste uznanie a chválu zasluhuje, no predsa je to iba malá náhražka v núdzi a nemôže sa nikdy všeobecne rozšíriť v živote všetkých kmeňov. Ľudovít Štúr,, Slovanstvo a svet budúcnosti https://zlatyfond.sme.sk/dielo/359/Stur_Slovanstvo-a-svet-buducnosti/2

Tým nie je ešte povedané, že potom, keď sa ruština stane všeobecným literárnym jazykom slovanským, nemalo by sa v literatúre jednotlivých kmeňov nič písať, najmä v poézii atď., ale nemôžeme predsa pri jednotlivých literatúrach zotrvávať, veď čímže sa napríklad preukázať môže literatúra dánska po boku nemeckej? Ľudovít Štúr,, Slovanstvo a svet budúcnosti https://zlatyfond.sme.sk/dielo/359/Stur_Slovanstvo-a-svet-buducnosti/2

Pozdvihnite dlho skľúčené srdcia svoje, Slovania, a s pomocou Božou odvahu naberte k činom! Jalová je však každá márnomyseľnosť nacionálna, ktorá nijaký hlbší zárod nemá v sebe. O ľudstvo ide koniec-koncov, ktorého údmi sme my spolu so všetkými ostatnými národmi. Ľudovít Štúr,, Slovanstvo a svet budúcnosti https://zlatyfond.sme.sk/dielo/359/Stur_Slovanstvo-a-svet-buducnosti/2

Po každom lete nastane v prírode jeseň a napokon zima, a táto postupnosť sa objavuje aj vo svetových dejinách. Národy ukonané horúčavou a prácou opúšťajú postupne javisko dejín a nasleduje dejinný nečas, duchovná zima, ktorou sa končí jeden život... Vývoj ľudstva napriek tomu pokračuje, večné pravdy sa nerúcajú, naopak: tak ako sa s príchodom jari príroda po zime prebúdza do bohatého života a začína s obnovenými silami, podobne je tomu aj v živote ľudstva. (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 174)

Čím národ v úplnom ducha svojho rozživotený postavený viac a viac ustáva, tým sa väčšmi uňho k večeru blíži a oči druhých tiež pomaly z neho sa spúšťajú a na druhé vychádzajúce svetlo obracajú. (Život národou. In: Orol tatránski, 1846, roč. 2, č. 43, s. 338)

Nič veľkého, nič pekného, nič šľachetného sa nevytvorilo bez obete, len slaboch sa k obetiam naučiť nemôže, ale duša vznešená horí po nich, lebo práve v obetiach svoju silu, svoje panstvo duch ukazuje. (Ňeopúšťajme sa! In: Slovenskje národňje novini, 1846, č. 57)

Kto žije duchom, v tom žije celý svet a on v celom svete. (Reč v Ústave roku 1842. In: AMBRUŠ, J.: Ľudovít Štúr. Dielo v piatich zväzkoch, Bratislava 1954, zv. 2, s. 15)

Pravý Slovan sa nepustí do ničoho bez toho, aby neprosil o pomoc Boha a každé dielo zavŕši tým, že Bohu za jeho pomoc poďakuje. (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 168 n.)

Nie je šťastie nad druhými sa vypínať a druhých utláčať, ale šťastie s druhými žiť, rovne vzdelanými, rovne šťastnými, rovne spokojnými. (Ňeopúšťajme sa! In: Slovenskje národňje novini, 1846, č. 55)

Prázdna je každá márnomyseľnosť nacionálna, ktorá nijaký hlbší základ nemá v sebe. O ľudstvo ide koniec-koncov, ktorého členmi sme my spolu so všetkými ostatnými národmi. (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 174)

Po stoletiach driemoty prebudili sa v našich časoch ako na hlas trúby archanjela aj kmene slovanské k duchovnému životu..." (Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí. Na vydanie pripravil H. Bartek. Turčiansky S. Martin 1943, s. 26)

Každý národ má svoj čas pod Božím slnkom, a lipa kvitne až dub už dávno odkvitol. (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 59)

Príklad jeden, ktorý je opravdivý, platí viac než tisíc rýchle zapadajúcich slov. (Reč v Ústave roku 1842. In: AMBRUŠ, J.: Ľudovít Štúr. Dielo v piatich zväzkoch, Bratislava 1956, zv. 2, s. 19)

Objavilo sa vari od vzniku kresťanstva niečo lepšie, dokonalejšie a čistejšie, ako je ľudský vzťah k Bohu a ku všetkým jeho blížnym...? (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 75)

My chytili sme sa do služby ducha, a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú. (list J. M. Hurbanovi z 18. 4. 1853. In: Listy Ľudovíta Štúra I. - III. Zost. J. Ambruš. Bratislava 1956, zv. 2, list č. 344, s. 281)

Ale človek nevychováva sa preto, aby len žil, ale hlavne preto, aby niečo pre svojich, pre obec svoju vykonal, aby sa jej užitočným stal, on sám si je len druhým, lebo to prvé je vyššie a vznešenejšie nad jednotlivca. (Život domáci a pospolití. In: Slovenskje národňje novini, 1845, č. 25)

Celé dejiny sú v službách ducha, alebo inými slovami, pôsobia a vplývajú na ne duchovné záujmy, ako napríklad náboženstvo a štát, umenie a veda. Prostredníctvom tohto všetkého sa má ľudský rod stále viac a viac zušľachťovať, oslobodzovať a dospievať k vedomiu samého seba, má sa čoraz viac približovať k ideálu ľudského života. (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 62)

V kmeni našom musíme byť Slovania, v národe našom ľudia: to je slávne, požehnané, to je vysoké určenie naše slovanské! (Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí. Na vydanie pripravil H. Bartek. Turčiansky S. Martin 1943, s. 45)

A kto počúva, počúva seba, alebo zákon - zákon pravdivý je rozumný, vec samu chcejúci, a človek sa potom rovnako rozumom riadi a riadiť sa musí,, ak sa teda podriaďuje zákonu, podriaďuje se sebe a nikomu inému, iba ak rozumu svojmu, ktorý pri tej istej veci by práve taký zákon bol musel urobiť, snáď nepatrne zmenený, ale v podstate ten istý. I koná teda človek, rozumu svojmu poslušný, slobodne, a sám on je slobodný. (Reč v Ústave roku 1842. In: AMBRUŠ, J.: Ľudovít Štúr. Dielo v piatich zväzkoch, Bratislava 1956, zv. 2, s. 23)

Zvláštny jav sprevádza pôsobenie veľkých svetodejinných národov, ktoré sa ocitli na výške svojej moci: keď duchovne prevýšia a ovládnu iné národy, pokúšajú sa im vtlačiť pečať svojho ducha". (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 174)

Čím národ nižšie stojí, čím hlbšie v živote telesnom je ponorený, tým menej vážnosti má sám k sebe a tým ľahšie si dá so sebou zahrávať a svoje si odnímať, ako i jednotlivý človek v bahne telesného života zaviaznutý je bez vážnosti k sebe samému a ľahko sa ... za úžitok telesný nielen s telom, ale aj s dušou zapredá. (Život národou. In: Orol tatránski, 1846, roč. 2, č. 41, s. 323)

Ako sa však pozdvihne (Slovanstvo) a ako sa rozvinie, keď si jasne uvedomí večný vzor v plne prijatom a pochopenom kresťanstve a keď sa tento vzor stane jeho pravdou! (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 128)

Kresťanská idea je zo všetkých tou najvznešenejšou už kvôli svojej ľudskosti. (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 65)

Národ, v ktorého duši je hlboko zakorenená úcta k právam každého človeka a pre ktorého je samozrejmosťou, že všetci sú si rovní, nosí v srdci lásku k človeku a nerobí medzi ľuďmi rozdiel a navyše sa aj sám spravuje - len takýto národ môže byť úprimným, otvoreným a čestným národom. (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 122)

Myšlienka Slovanská bola mi od prvej mladosti hviezdou, ona ma zahrievala, obživovala a na veky živiť bude... (list M. P. Pogodinovi z 31. 10. 1846. In: Listy Ľudovíta Štúra I. - III. Zost. J. Ambruš. Bratislava 1956, zv. 2, list č. 250, s. 149)

Obyčajne to býva tak, že tí, ktorí sú namyslení, väčšinou sú aj obmedzení: usilujú sa takto zakryť svoju hlúposť, no človek vedomý si svojej sily a dôstojnosti uteká pred pochvalou davu. (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 125)

Národy, ktoré odvrhli Kráľovstvo Božie, spravodlivosť, opravdivé ľudské konanie, zabudli na Boha a zaujímali sa len o to "ostatné", teda len o svetské veci, rad za radom upadli, a tento výrok sa aj v budúcnosti ukáže ako pravdivý. Vzchopme sa, Slovania! (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 169)

Pokloňte sa Tatry Pánovi svojmu a vyjasnite sa, lebo on z výsosti svojej pohľadel na vaše rody, jemu verné, milostivo! Vyplnená je žiadosť ich vrúcna, obdarené sú tým, za čím dávno horeli: vychodiť budú noviny aj v ich reči materinskej! (Ohlas o Slovenských národných novinách a Orlovi Tatránskom)

...Svätá je naša povinnosť všetko nášmu ľudu podávať, na čom sa on povýšiť môže a seba samého viacej vážiť navykne. (Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí. Na vydanie pripravil H. Bartek. Turčiansky S. Martin 1943, s. 117)

Podľa schopnosti obetovať sa posudzujeme človeka aj národ, a keďže má obeť v živote taký hlboký význam, musí mať svoju obeť aj najvyššia oblasť života, náboženstvo, musí ju zobrazovať a neustále k nej nabádať ducha". (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 70)

Ak raz človek vypustí dušu, stane sa z tela mŕtvola, a tak ukončí svoj život aj každý jav, každá ustanovizeň, keď sa zriekne svojho poslania. (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 57)

Hlboko si padol, rod môj, že rozkazy k mukám a k záhube Svojej sám vykonávaš, ktoré by iný odmrštil s nevôľou zvrchovanou. Podhodil si sa nohám šliapateľov Svojich a oni teraz rajtujú s potupou a s výskaním po Tebe. (Starý a nový vek Slovákov. Bratislava 1994, s. 59)

Aj keď tu i tam bývaš nespravodlivo pokarhaný, odíď, poteš sa, slová jeho potup, tie sú len bubliny, ktoré sa v rýchlosti vznietia a hneď zase zhasnú, nepotupuj medzitým samotného človeka, ktorý sa raz môže napraviť, aj keď je o tom veľká pochybnosť. (list P. Čendekovičovi z 9.5. 1835. In: Listy Ľudovíta Štúra I. - III. Zost. J. Ambruš. Bratislava, SAV 1954, zv. 1, list č. 8, s. 33)

Nesie vari kresťanstvo vinu na tom, že národy, ktoré ho prijali a ďalej ako prvé šírili, nedokázali celkom vysvetliť jeho zmysel?...Nemali by si tu svoju silu odskúšať aj iné národy? Alebo sú už naše dni spočítané a svet dospel k svojmu koncu? (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 76)

Každý, kto pácha bezprávie a tak sa snaží zachovať, sám nad sebou vyslovuje kliatbu. (Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov. In: ORMIS, J.V.: O reč a národ. Bratislava 1973, s. 541)

Podstata všetkých povstaní sa vyjadruje vo vodcoch; čím plnší obsah majú tieto povstania, tým sú ich vodcovia čistejší, charakternejší, výraznejší. (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 72)

Človečenstvo sa nenechá zaprieť, a rovnako nie ani mohutný duch časov. ... Veru naozaj sa zle vzdoruje skutočnému duchu času a jeho požiadavkám. V práve toľkej miere, v ktorej vzdorujúci poznáva mohutného ducha času, poznáva aj čas jeho. (Devätnáste storočie a maďarizmus. In: ORMIS, J.V.: O reč a národ. Bratislava 1973, s. 720)

Kto si nevyvolil znášať príkoria na obranu spravodlivosti, ten nepoznal jej svätosť. (Starý a nový vek Slovákov. Bratislava 1994, s. 61.)

(Komunizmus)..."robí zo všetkých ľudí zaťatých egoistov, likviduje akýkoľvek vývin a mení ľudskú spoločnosť na skleník, na dielňu, kde pracujú všetci jednotlivci mechanicky ako stroje. (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 78)

Nech by sa akokoľvek komunizmus namáhal a predstieral, že chce ľuďom dopomôcť k ich právam, nič nevie o ľudstve, žalostne ho ponižuje, a keďže lipne na ustanovizniach, ktoré sú nepraktické a neuskutočniteľné, patrí k najdivším výplodom, aké vôbec vzišli z ľudského mozgu. (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 78 n.)

...Slovo zachytí, skutok utvrdí človeka. (Spolki mjernosťi. In: Slovenskje národňje novini, 1845, č. 11)

Nazdáva sa (katolícka cirkev), že sa svet uspokojí s formou kresťanstva namiesto jeho obsahu? A myslí si ešte, opierajúc sa o svoju neomylnosť, že bude môcť zostať orákulom národov, keď bude potierať akýkoľvek výskum v duchovnej oblasti...? (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 111)

Ak chceš zmeniť svoj stav, najviac sebe dôverovať môžeš a musíš, veď sám máš prístup k hlbinám srdca, citov a myslenia svojho, musíš sa spytovať, či budeš vytrvalý, či budeš pripravený znášať nepriaznivosti, ktoré by sa v premene tvojho stavu na odpor položili. (list P. Čendekovičovi z 9.5. 1835. In: Listy Ľudovíta Štúra I. - III. Zost. J. Ambruš. Bratislava 1954, zv. 1, list č. 8, s. 33)

Preto nech neprejde jediný deň bez toho, aby ste vy, Slovania a synovia týchto kmeňov nevykonali jediný dobrý skutok pre svoj kmeň, obraňujte jeho právo, vzdelávajte ho a nestaňte sa nikdy služobníkmi jeho cudzích vládcov. (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 140)

Kto si nevyvolil znášať príkoria na obranu spravodlivosti, ten nepoznal jej svätosť. (Starý a nový vek Slovákov. Bratislava 1994, s. 61)

Servilnosť je, keď sa človek vzdáva svojej dôstojnosti a výhod a podrobuje sa vôli iného; o servilnosti možno hovoriť vtedy, keď sa nechá človek z úbohej vypočítavosti zneužívať ako nástroj proti svojmu národu... (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 124)

Od Západu sme sa naučili veľa, veľmi veľa, ale nemôžeme začať tým, čím sa sám privádza k úpadku, ale tým, čím sa stal veľkým a mocným. (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 151)

Čo sa týka štátu, máme sa od Západu čo učiť prísnemu podriaďovaniu štátnym záujmom prostredníctvom odstránenia samovôle a jednotlivých neopodstatnených nárokov bez toho, aby sme sa vzdali sami seba, môžme sa od neho naučiť, ako vybudovať v štáte mnohé praktické ustanovizne, môžme si vziať za príklad jeho niekdajšiu sebadisciplínu a mimoriadne veľa krásneho môžeme načerpať z vied; musíme sa ním nechať voviesť do chrámu umenia, aby sme potom mohli dosiahnuť najvyšší cieľ ľudského života a uplatnili a uskutočnili všeľudské ideály. (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 151)

Nielen vlády sú zlé, ale aj ľud je často skazený, a vlády len odrážajú jeho kvality. (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 162)

Umenie napospol je jedna z najšľachetnejších stránok ľudstva, v ňom, kde sa ujalo, javí sa lepšia čiastka človeka i národa. (O národných povestiach a piesňach plemien slovanských. Turčiansky Sv. Martin, Matica slovenská a Kníhtlač. účast. spolok 1932, s. 12)

Čo by bolo zdrojom našej činnosti, ak len nie Božie vnuknutie? Kam má smerovať, kde sa má zavŕšiť, ak nie v dobrom, spravodlivom živote?" (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 169)

Slovan nosí všetko v srdci a v duši a dokáže to aj vyjadriť silou prejavu. (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 169)

Slová takrečené odťažené, číre pochopy bez obrazov vyjadrujúce, alebo čiastočky reči nenázorné, len slová jedny s druhými spojujúce najmenej pristanú básni, a od pravých umelcov len zriedka, iba pri nevyhnutnosti v reči sa užívajú. V básni i výpovede i slová majú byť obrazy. (O národných povestiach a piesňach plemien slovanských. Turčiansky Sv. Martin, Matica slovenská a Kníhtlač. účast. spolok 1932, s. 17)

Aj keby sa zdalo, že ľudstvo upadáva, nemôže sa na dlhý čas samo sebe spreneveriť a vzdať sa svojej podstaty, predovšetkým pri dnešnom neopbyčajnom pokroku. Napreduje stále ďalej a nik nemôže povedať dopredu, kam dospeje. No zhoršenie môže byť len dočasné. (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 174)

Kto je muž a muž šľachetný, ten so svojim presvedčením najmä tam, kde mnohým, kde jednému veľkému celku pomôcť môže, vždy a na mieste vystúpi, len človek slaboch, ducha a mysle otrockej a srdca babského, len ten sa pred druhými utiahne a myseľ svoju zatají. (Ňeopúšťajme sa! In: Slovenskje národňje novini, 1846, č. 56)

Otvorte svoje dlho stiesnené srdcia, Slovania, naberte s Božou pomocou odvahy k činom! (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 174)

O tom, čo je to pravda, hovorí podrobne Kristus, keď určuje povinnosti človeka ako takého a keď ich nám, ktorí sme okolo neho zhromaždení, kladie na srdce. (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 65)

Prisudzované výroky[upraviť]

Táto sekcia obsahuje zoznam citátov, ktorých autorstvo je prisudzované dotyčnej osobe:

My chytili sme sa do služby ducha a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú.

Naším povstaním dali sme mu, národu tak dlho bezdejinnému dej a to je najväčšie mravné pôsobenie.
Nemýľte si našu trpezlivosť so zbabelosťou.

Iné projekty[upraviť]

Wikizdroj ponúka pôvodné diela od alebo o Ľudovít Štúr

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľudovít Štúr

Wikipédia ponúka heslo týkajúce sa Ľudovít Štúr