Tibor Kočík

Z Wikicitátov
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Tibor Kočík
Tibor Kočík
slovenský básnik, esejista, publicista, editor
Narodenie 5. december 1952
Košice, Slovenská republika

Dr. Tibor Kočík (* 5. december 1952 ) je slovenský literát patriaci do okruhu košických básnikov, publicistov a esejistov.

Potvrdené výroky[upraviť]

Táto sekcia obsahuje zoznam citátov, čas a miesto, kde to autor povedal:

  • Kto deštruuje, ten konštruuje; kto konštruuje, ten deštruuje.[1]
  • Každá duša je plná tajomstiev. Pre básnika sa v tichu stáva maliarskym plátnom. Na jeho pozadí si premieta obrazy ako v čínskej tieňohre. Nie je ľahké nastaviť vlastné líce a streliť si zopár faciek pred zrkadlom. Ukázať svoju tvár nedotklivému publiku. Ale kam by si došiel s konformnosťou a konfekčnou strojenosťou, básnik?[2]


Prisudzované výroky[upraviť]

Táto sekcia obsahuje zoznam citátov, ktorých autorstvo je prisudzované dotyčnej osobe:

Povedali o[upraviť]

  • ...chce zachytiť výbušnú atmosféru v každodennom živote súčasných ľudí. Hľadá obraz civilizačných problémov vo vzťahoch ľudí, píše o neschopnosti jednotlivca absorbovať do svojho myslenia a zakomponovať do svojich postojov nové problémy doby. Je to jedna z mála zbierok podobného typu u nás. Akoby otázky techniky a jej vplyvu na človeka prestávali trápiť básnikov, ktorí sa radšej dávajú na mystiku. Za clonou technickej civilizácie cítime hľadanie ľudského dotyku - veľké sústo aj pre renomovaného tvorcu.[3]
  • Rozsiahle Grafiti sú akoby bolestným, ale aj hnevlivým výkrikom nad zlobou sveta, nad tým, že ľudské úsilie sa neraz uberá negatívnym smerom, že život niekedy môže byť vyplnený aj absolútnou duchovnou prázdnotou. Miestami skladba naozaj nadobúda charakter až gisbergovského kvílenia alebo beatnickej takmer publicistickej apelatívnosti. Súvislosť s poéziou amerických beatnikov autor priznáva cez alúzie aj priamo – v poznámkach za básňou.[4]
  • Je skôr básnikom intelektu než emócie, skôr rozvahy než vášne, skôr analýzy než registrácie. Uvažuje ako zrelý muž a básnik, ktorý si už vie na všeličo odpovedať, no nanovo si kladie otázky esenciálne a existenciálne, lebo pozná cenu samoty bytia i z bytia. Metastázou ničoty / je napadnutá tvoja duša, píše v jednej básni, ale to nie je jeho trvalý stav; má básne ľúbostné i rodinné, kde veľmi podmanivo vyjadruje ľudskú spolupatričnosť, ktorá nie je daná, ale takisto ako láska sa vždy opakovane získava po napätiach, konfliktoch, omyloch. Kočíkove reflexie sú zväčša gnómické a jadrné, k efektu prispieva aj autorova hra so slovom.[5]

Referencie[upraviť]

Táto sekcia obsahuje zoznam literatúry, v ktorej sa daný citát tiež vyskytol:

  1. Z textov v samizdate Smetisko. Košice: 1974.
  2. Amrichová, Jana: Tibor Kočík - personálna bibliografia. Košice: Verejná knižnica Jána Bocatia 2002. ISBN 80-88687-21-7 EAN 9 788088 687214
  3. Hajko, Dalimír: Skepsa a nádej: Hodnotenie slovenskej poézie za rok 1995. In: Literika.- Roč. 1, č. 1 (1996), s. 56-63.
  4. Hochel, Igor. In: Kultúrny život. - Roč. 2, č. 7, 2001, s. 8, recenzia na zbierku básní Tibor Kočík: Medirytiny duše. Košice: Vienala 2000. ISBN 80-88922-31-3
  5. Bžoch, Jozef: Literárne štvrtky 2001-2005. Bratislava: Kalligram 2005. ISBN 80-7149-836-X

Iné projekty[upraviť]

  • Spolupracuj na Wikipédii Wikipédia ponúka heslo týkajúce sa Tibor Kočík