Thomas Feverel Merton

Zo stránky Wikicitáty
stránka na úpravu
Tato stránka potrebuje upraviť podľa štandardu slovenských wikicitátov
Dôvod: nebol zadaný
Thomas Feverel Merton
Thomas Feverel Merton
rehoľník (trapista), americký spisovateľ
Narodenie 31. január 1915
Prades, Francúzsko

Úmrtie 10. december 1968
Bangkok, Thajsko

Thomas Feverel Merton (* 1915 – † 1968) bol americký rehoľník (trapista) a spisovateľ.

Potvrdené výroky[upraviť]

Táto sekcia obsahuje zoznam citátov, čas a miesto, kde to autor povedal:

  • Keď utrpenie položí otázku "kto si?", musíme byť schopní odpovedať zreteľne a uviesť svoje meno. Tým myslím, že sa musíme vysloviť z najhlbšieho vnútra toho, čo sme, čím túžime byť a čím sme sa stali.[1]
  • Úsilie o svätosť predpokladá ohľaduplnosť a veľkodušnosť v obyčajnom živote.
Josef Doubrava, Mozaika sebevýchovy, str. 86

Prisudzované výroky[upraviť]

Táto sekcia obsahuje zoznam citátov, ktorých autorstvo je prisudzované dotyčnej osobe:

  • Ako môžeš byť pokorný, ak neustále uvažuješ len o sebe? ... Ak by si bol naozaj pokorný, potom by si sa o seba nestaral vôbec. Prečo by si mal? ... Pokorný človek bude robiť veľké veci nevšedne dokonale, a to preto, lebo sa vôbec nestará o vedľajšie veci, ako sú napríklad vlastné záujmy, alebo jeho osobná reputácia. Preto nebude potrebovať márniť množstvo energie na to, aby sa obhajoval.
  • Dokiaľ zostáva človek človekom, neprestáva mu práve jeho ľudskosť hovoriť, že život má zmysel. Je to vlastne jeden z dôvodov, prečo má človek sklon búriť sa proti sebe.
  • Existuje jedno epidemicky sa šíriace násilie, ktorému najľahšie podľahne idealista: je to prílišný aktivizmus a prepracovanosť… Ak človek pripustí, aby ho strhlo množstvo protichodných starostí, ak podľahne zhonu, ak sa zaviaže príliš mnohým ľuďom, ak sa snaží pomôcť každému a vo všetkom, vtedy taký človek podlieha násiliu. Horúčkovitá činnosť aktivistu neutralizuje jeho prácu za mier. Ničí ovocie vlastnej práce, pretože zabíja prameň vnútornej múdrosti, vďaka ktorej jeho práca môže prinášať plody.
  • Jedinou skutočnou radosťou na zemi je uniknúť z väzenia svojho falošného ja a v láske vojsť do jednoty so Životom, ktorý prebýva a spieva v podstate každej bytosti a v jadre našich duší.
  • Keď sa nemodlím, bývam ľahostajný a chorý. Keď sa modlím, postupne mi dávaš nerušený, láskyplný pokoj. Nemôžem prestať! Nikdy sa nesmiem prestať modliť! Keď sa prestanem modliť, bolí to.
  • Keď zomrieme, zomrie aj moje nepravé ja.
  • Slová, ktoré prichádzajú od Boha, sú plné mlčania a samy nás nabádajú, aby sme mlčali.
  • Svedomie je tvár duše. Jeho meniace sa prejavy vyjadrujú mravné jednanie duše presnejšie než zmeny vo výraze ľudskej tváre prezrádzajú vnútorné pocity. I vonkajšia tvár človeka je len odrazom jeho svedomia. Je pravda, že len veľmi málo z toho, čo je v ľudskej duši, vyžaruje z tváre: ale i to málo stačí výrečne hovoriť o svedomí vnútri.
  • Svet je iba obrazom toho, čo je v ľudských dušiach.

Vo výrokoch[upraviť]

  • Thomas Merton, hovorí o emauzských učeníkoch toto: „Keď sa títo muži vracali naspäť do Jeruzalema, jediný dôvod ich radosti bol ten, že uvideli Pána. A to je - hovorí Thomas Merton, povolaním každého z nás. Zbadať Pána, vidieť ho. V situáciách života, v ľuďoch, v tom, čo sa práve deje.

Referencie[upraviť]

Táto sekcia obsahuje zoznam literatúry, v ktorej sa daný citát tiež vyskytol:

  1. Porovnaj: MERTON, T.: Žádný člověk není ostrov (No Man is an Island). Krystal OP, Praha 1995, str. 54.
  2. Porovnaj: Reader's Digest Výběr, február 1997, s. 5.

Iné projekty[upraviť]

  • Spolupracuj na Wikipédii Wikipédia ponúka heslo týkajúce sa Thomas Feverel Merton
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Thomas Feverel Merton