Thomas Feverel Merton
Tato stránka potrebuje upraviť podľa štandardu slovenských wikicitátov
Dôvod: nebol zadaný
 rehoľník (trapista), americký spisovateľ | |
|---|---|
| Narodenie | 31. január 1915 Prades, Francúzsko
|
| Úmrtie | 10. december 1968 Bangkok, Thajsko |
Thomas Feverel Merton (* 1915 – † 1968) bol americký rehoľník (trapista) a spisovateľ.
Potvrdené výroky
[upraviť]Táto sekcia obsahuje zoznam citátov, čas a miesto, kde to autor povedal:
- Keď utrpenie položí otázku "kto si?", musíme byť schopní odpovedať zreteľne a uviesť svoje meno. Tým myslím, že sa musíme vysloviť z najhlbšieho vnútra toho, čo sme, čím túžime byť a čím sme sa stali.[1]
- Úsilie o svätosť predpokladá ohľaduplnosť a veľkodušnosť v obyčajnom živote.
- Josef Doubrava, Mozaika sebevýchovy, str. 86
- V umení sa zároveň nachádzame a strácame.[2]
Prisudzované výroky
[upraviť]Táto sekcia obsahuje zoznam citátov, ktorých autorstvo je prisudzované dotyčnej osobe:
- Ako môžeš byť pokorný, ak neustále uvažuješ len o sebe? ... Ak by si bol naozaj pokorný, potom by si sa o seba nestaral vôbec. Prečo by si mal? ... Pokorný človek bude robiť veľké veci nevšedne dokonale, a to preto, lebo sa vôbec nestará o vedľajšie veci, ako sú napríklad vlastné záujmy, alebo jeho osobná reputácia. Preto nebude potrebovať márniť množstvo energie na to, aby sa obhajoval.
- Dokiaľ zostáva človek človekom, neprestáva mu práve jeho ľudskosť hovoriť, že život má zmysel. Je to vlastne jeden z dôvodov, prečo má človek sklon búriť sa proti sebe.
- Existuje jedno epidemicky sa šíriace násilie, ktorému najľahšie podľahne idealista: je to prílišný aktivizmus a prepracovanosť… Ak človek pripustí, aby ho strhlo množstvo protichodných starostí, ak podľahne zhonu, ak sa zaviaže príliš mnohým ľuďom, ak sa snaží pomôcť každému a vo všetkom, vtedy taký človek podlieha násiliu. Horúčkovitá činnosť aktivistu neutralizuje jeho prácu za mier. Ničí ovocie vlastnej práce, pretože zabíja prameň vnútornej múdrosti, vďaka ktorej jeho práca môže prinášať plody.
- Jedinou skutočnou radosťou na zemi je uniknúť z väzenia svojho falošného ja a v láske vojsť do jednoty so Životom, ktorý prebýva a spieva v podstate každej bytosti a v jadre našich duší.
- Keď sa nemodlím, bývam ľahostajný a chorý. Keď sa modlím, postupne mi dávaš nerušený, láskyplný pokoj. Nemôžem prestať! Nikdy sa nesmiem prestať modliť! Keď sa prestanem modliť, bolí to.
- Keď zomrieme, zomrie aj moje nepravé ja.
- Slová, ktoré prichádzajú od Boha, sú plné mlčania a samy nás nabádajú, aby sme mlčali.
- Svedomie je tvár duše. Jeho meniace sa prejavy vyjadrujú mravné jednanie duše presnejšie než zmeny vo výraze ľudskej tváre prezrádzajú vnútorné pocity. I vonkajšia tvár človeka je len odrazom jeho svedomia. Je pravda, že len veľmi málo z toho, čo je v ľudskej duši, vyžaruje z tváre: ale i to málo stačí výrečne hovoriť o svedomí vnútri.
- Svet je iba obrazom toho, čo je v ľudských dušiach.
- Mlčanie nie je cnosť ani hluk nie je hriech. Je to tak. Lenže hluk, zmätok a ustavičný zhon modernej spoločnosti sú prejavom v nej panujúceho ovzdušia a jej najväčších hriechov: ateizmu a beznádeje.
- Začiatok pokory je zároveň začiatkom požehnania a dovŕšenie pokory je dokonalosťou každej radosti.
Vo výrokoch
[upraviť]- Thomas Merton, hovorí o emauzských učeníkoch toto: „Keď sa títo muži vracali naspäť do Jeruzalema, jediný dôvod ich radosti bol ten, že uvideli Pána. A to je - hovorí Thomas Merton, povolaním každého z nás. Zbadať Pána, vidieť ho. V situáciách života, v ľuďoch, v tom, čo sa práve deje.
Referencie
[upraviť]Táto sekcia obsahuje zoznam literatúry, v ktorej sa daný citát tiež vyskytol:
Iné projekty
[upraviť]
Wikipédia ponúka heslo týkajúce sa Thomas Feverel Merton
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Thomas Feverel Merton