Milton Friedman

Z Wikicitátov
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nobel prize medal.svg
Nobelova cena

Za ekonómiu

Milton Friedman
Obrázok chýba
americký ekonóm
Narodenie 31. júl 1912
Brooklyn, New York, USA
Úmrtie 16. november 2006
San Francisco, Kalifornia, USA

Milton Friedman (* 31. júl 1912 – † 16. november 2006) bol americký ekonóm Chicagskej školy, zástanca klasického liberalizmu, nositeľ Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela (bežne len Nobelova cena za ekonómiu) z roku 1976.

Potvrdené výroky[upraviť]

Táto sekcia obsahuje zoznam citátov, čas a miesto, kde to autor povedal:

  • Jednou z najväčších chýb je posudzovať politiku a programy podľa ich zámerov a nie na základe výsledkov. Všetci vieme, ktorá slávna cesta je vydláždená dobrými úmyslami. Ľudia, ktorí hlásajú ich mäkkým srdcom – sympatizujem s nimi – obdivujem ich mäkké srdcia, ale nanešťastie to zvyčajne postihuje aj ich myseľ, pretože skutočnosťou ostáva, že programy označené ako určené pre chudobných, núdznych, takmer vždy pôsobia opačne než dobré mienené úmysly ich navrhovateľov.
    • One of the great mistakes is to judge policies and programs by their intentions rather than their results. We all know a famous road that is paved with good intentions. The people who go around talking about their soft heart — I share their — I admire them for the softness of their heart, but unfortunately, it very often extends to their head as well, because the fact is that the programs that are labeled as being for the poor, for the needy, almost always have effects exactly the opposite of those which their well-intentioned sponsors intend them to have.[1] (en)
  • Kedykoľvek vláda niečo dotuje, tak to môže robiť dvomi spôsobmi: môže subvencovať výrobcov alebo spotrebiteľov. Môže napríklad zaplatiť poľnohospodárom, aby vyrábali potraviny, alebo môže vydávať potravinové známky pre jednotlivých spotrebiteľov, ktorí potom môžu kupovať potraviny lacnejšie. Keď vláda dotuje výrobcov, tak neexistuje hospodárska súťaž, producenti nemajú skutočný dôvod s peniazmi zmysluplne zachádzať. Pokiaľ dotuje spotrebiteľov, potom títo majú záujem svoje peniaze správne využiť.[2]
  • ...najchudobnejšie rodiny majú veľký záujem na tom, aby ich deti získali vzdelanie, ktoré im umožní lepší život v iných sociálnych podmienkach.[2]
  • Od začiatku som bol proti tomu, aby sme išli do Iraku. Myslím, že to bola chyba, z rovnakého dôvodu, že neverím, že Spojené štáty americké by sa mali podieľať na agresii.
    • As it happens, I was opposed to going into Iraq from the beginning. I think it was a mistake, for the simple reason that I do not believe the United States of America ought to be involved in aggression. [3] (en)
  • Som agnostik. „Neverím v“ Boha, ale nie som ateista, pretože verím, že tvrdenie „Boh existuje“ nie je možné ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Nemyslím si, že Boh nejako súvisí s ekonomikou, ale hodnoty áno.
    • I am an agnostic. I do not "believe in" God, but I am not an atheist, because I believe the statement, "There is a god" does not admit of being either confirmed or rejected. I do not believe God has anything to do with economics. But values do. [4] (en)
  • Som za znižovanie daní, za akýchkoľvek okolností a pre akúkoľvek výhovorku, pre akýkoľvek dôvod, kedykoľvek je to možné. Dôvodom je moje presvedčenie, že veľkým problémom nie sú dane, ale výdavky. Otázkou je: „Ako znížite štátne výdavky?“ Štátne výdavky teraz dosahujú 40 percent národného dôchodku, nerátajúc priame výdavky prostredníctvom regulácií a pod. Pokiaľ zahrniete aj tie, vyjde vám približne polovica. Reálne riziko, ktorému čelíme je že sa toto číslo bude postupne zvyšovať. Jediným efektívnym spôsobom, ako ho udržať dole je obmedziť objem štátnych príjmov. To možno učiniť znížením daní.
    • I am in favor of cutting taxes under any circumstances and for any excuse, for any reason, whenever it's possible. The reason I am is because I believe the big problem is not taxes, the big problem is spending. The question is, “How do you hold down government spending?” Government spending now amounts to close to 40% of national income not counting indirect spending through regulation and the like. If you include that, you get up to roughly half. The real danger we face is that number will creep up and up and up. The only effective way I think to hold it down, is to hold down the amount of income the government has. The way to do that is to cut taxes.[5] (en)
  • V našej vysoko technizovanej ekonomike potrebujeme dobre vzdelaných zamestnancov. Ale ešte dôležitejšie je, že druh školského systému mení sociálnu štruktúru spoločnosti. V Spojených štátoch smerujeme k systému dvoch spoločenských vrstiev – jednej, ktorá niečo vlastní a druhej, ktorá nemá nič. Bohatí a chudobní. Ľudia s majetkom a vzdelaním dosahujú relatívne vysoký príjem. Tí, ktorí nemajú nič, sú z veľkej časti aj tými, ktorí nemajú dokončené vzdelanie. A náš súčasný školský systém vedie k tomu, že sa tento rozdiel stále viac zväčšuje a že rastie rozdiel medzi príjmami tých, ktorí sú hore a ktorí sú dole. To je vzhľadom k duchu a blahu spoločnosti nezdravý vývoj.[2]
  • Vojna je priateľom štátu. V čase vojny si vláda osobuje moc a robí veci, ktoré by zvyčajne nerobila.
    • War is a friend of the state. In time of war, government will take powers and do things that it would not ordinarily do.[6] (en)
Friedman vysvetlil prečo je militaristická zahraničná politika Bushovej administratívy hrozbou pre jeho snahy zoštíhľovania štátnej správy.

Kapitalizmus a sloboda (1962)[upraviť]

  • História nám len naznačuje, že kapitalizmus je potrebnou podmienkou politickej slobody. Je zrejmé, že nie je podmienkou postačujúcou. Fašistické Taliansko a fašistické Španielsko, Nemecko v rôznych obdobiach počas posledných sedemdesiatich rokov, Japonsko pred prvou svetovou vojnou a v medzivojnovom období, cárske Rusko v desaťročiach pred prvou svetovou vojnou – to všetko sú spoločnosti, ktoré rozhodne nemožno označiť ako politicky slobodné. No predsa, v každej z nich bolo súkromné podnikanie dominantnou formou ekonomického usporiadanie. Je preto zjavne možné, aby existoval ekonomický systém, ktorý je vo svojich základoch kapitalistický, a politický systém, ktorý nie je slobodný. Dokonca aj v týchto spoločnostiach mali občania omnoho viac slobody než občania moderných totalitných štátoch ako je Rusko alebo nacistické Nemecko, kde je ekonomický totalitarizmus spojený s politickým totalitarizmom. Ešte aj v cárskom Rusku mali niektorí občania za určitých okolností možnosť zmeniť zamestnanie bez potreby súhlasu politickej autority, pretože kapitalizmus a existencia súkromného vlastníctva do istej miery kontrolovali centralizovanú moc štátu.
    • History suggests only that capitalism is a necessary condition for political freedom. Clearly it is not a sufficient condition. Fascist Italy and Fascist Spain, Germany at various times in the last seventy years, Japan before World Wars I and II, tzarist Russia in the decades before World War I -- are all societies that cannot conceivably be described as politically free. Yet, in each, private enterprise was the dominant form of economic organization. It is therefore clearly possible to have economic arrangements that are fundamentally capitalist and political arrangements that are not free. Even in those societies, the citizenry had a good deal more freedom than citizens of a modern totalitarian state like Russia or Nazi Germany, in which economic totalitarianism is combined with political totalitarianism. Even in Russia under the Tzars, it was possible for some citizens, under some circumstances, to change their jobs without getting permission from political authority because capitalism and the existence of private property provided some check to the centralized power of the state.[7] (en)
  • Hlavný zdroj námietok proti slobodnej ekonomike ozaj spočíva práve v tom, že túto úlohu plní tak dobre. Poskytuje ľuďom to, čo chcú a nie to, o čom si nejaká zvláštna skupina myslí, že by mali chcieť. Za mnohými argumentmi proti slobodnému trhu sa skrýva nedostatok viery v samotnú slobodu.
    • Indeed, the major source of objection to a free economy is precisely that it does this task so well. It gives people what they want instead of what a particular group thinks they ought to want. Underlying most arguments against the free market is a lack of belief in freedom itself. [8] (en)
  • S úctou k platom učiteľov, hlavný problém nespočíva v tom, že by v priemere boli príliš nízke – v priemere môžu byť tiež príliš vysoké – ale v ich prílišnej uniformite a strnulosti. Zlí učitelia sú značne preplácaní a dobrí učitelia sú značne nedoplácaní. Platové tabuľky majú sklon byť uniformné a určované podstatne viac vekom, získanými titulmi a certifikátmi než zásluhami.
    • With respect to teachers' salaries, the major problem is not that they are too low on the average — they may well be too high on the average — but that they are too uniform and rigid. Poor teachers are grossly overpaid and good teachers grossly underpaid. Salary schedules tend to be uniform and determined far more by seniority, degress received, and teaching certificates acquired than by merit. [9] (en)

Two Lucky People (1998)[upraviť]

  • Dovoľte mi, aby som opäť prizvukoval, že neschvaľujem ani neospravedlňujem režimy Čile, Brazílie, Juhoslávie alebo Ruska. Nemal som nič spoločné s ich vládou. Vrúcne si prajem, aby boli nahradené slobodnou demokratickou spoločnosťou. Nepovažujem návštevu žiadneho z nich za súhlas s nimi. Nepovažujem učenie sa z ich skúseností za nemorálne. Nepovažujem poskytnutie rád ohľadne ekonomickej politiky za nemorálne, keď sú podľa mňa také podmienky, že ekonomický vzostup by prispel ako k blahobytu obyčajných ľudí, tak aj k šanci na posun smerom k politicky slobodnej spoločnosti.
    • Let me stress again. I do not approve or condone the regimes in Chile, Brazil, Yugoslavia or Russia. I had nothing to do with their establishment. I would fervently wish their replacement by free democratic societis. I don not regard visiting any of them as an endorsement. I don not regard learning from their experience as immoral. I don not regard giving advice on economic policy as immoral if the conditions seem to me to be such that economic improvement would contribute both to the well-being of the ordinary people and to the chance of movement toward a politically free society. [10] (en)

Prisudzované výroky[upraviť]

Táto sekcia obsahuje zoznam citátov, ktorých autorstvo je prisudzované dotyčnej osobe:

Povedali o[upraviť]

Táto sekcia obsahuje zoznam citátov o dotyčnej osobe od iných ľudí:

  • Friedman nikdy nepracoval ako poradca a nikdy neprijal ani penny od čílskeho režimu. Dokonca odmietol dva čestné tituly z čílskych univerzít, ktoré by boli financované vládou, nakoľko sa domnieval, že by to mohlo byť vysvetľované ako podpora režimu.
    • Friedman never worked as an adviser and never accepted a penny from the Chilean regime. He even turned down two honorary degrees from Chilean universities that received goverment funding because he thought it could be interpreted as a support for the regime.[11] (en)
Norberg Jonah v reakcii na obvinenia Naomi Kleinovej, podľa ktorej Milton Friedman podporoval Pinochetovu diktatúru v Čile
  • Nezaujíma ma čo hovorí Milton Friedman. On sa neuchádza o znovuzvolenie!
I don't give a good goddamn what Milton Friedman says. He's not running for re-election![12] (en)
Richard Nixon

Referencie[upraviť]

Táto sekcia obsahuje zoznam literatúry, v ktorej sa daný citát tiež vyskytol:

  1. The Open Mind : Living Within Our Means. [epizóda televíznej talkshow]. Moderátor Richard D. Heffner. Spojené štáty, 1975. WPIX, 1975-12-07 10:30 EST.
  2. 2,0 2,1 2,2 MŰHLFENZLOVÁ, Isabell. Milton Friedman: Čím víc je svobody, tím lepší je život. In Hospodářské noviny. ISSN 1213-7693. 2006-06-05 [cit. 2014-01-09]. (Český preklad pôvodného interview pre nemecké noviny Handelsblatt)
  3. VARADARAJAN, Tunku. Rose and Milton Friedman : The Romance of Economics. In The Wall Street Journal. ISSN 0099-9660, 2006-12-22 [cit. 2014-01-09].
  4. LOFTON, John. An Exchange: My Correspondence With Milton Friedman About God, Economics, Evolution And “Values”. American View. 2006 [cit. 2014-01-12].
  5. HAWKINS, John. An Interview With Milton Friedman.. 2003-09-16 [cit. 2014-01-09].
  6. LOCHHEAD, Carolyn. Friedman's 'heresy' hits mainstream / Private Social Security accounts were his idea. In San Francisco Chronicle. ISSN 1932-8672, 2005-06-05 [cit. 2014-01-09].
  7. FRIEDMAN, Milton. Capitalism and Freedom. 3rd Edition, Chicago; Londýn : University of Chicago Press, 2002. 208 p. ISBN 0226264211. p. 10.
  8. FRIEDMAN, Milton. Capitalism and Freedom. 3rd Edition, Chicago; Londýn : University of Chicago Press, 2002. 208 p. ISBN 0226264211. p. 15.
  9. FRIEDMAN, Milton. Capitalism and Freedom. 3rd Edition, Chicago; Londýn : University of Chicago Press, 2002. 208 p. ISBN 0226264211. p. 95.
  10. FRIEDMAN, Milton – FRIEDMAN, Rose. Two Lucky People : Memoirs. University of Chicago Press, 1998. 660 p. ISBN 0226264149. p. 596. (odpoveď na list Augusta Pinocheta, 21. apríl 1975)
  11. NORBERG, Johan. The Klein Doctrine : The Rise of Disaster Polemics. Washington D.C. : CATO Institute, 2008. p. 6.
  12. citované podľa ROBINSON, Peter. A Capital Thinker. In Standford Magazine. January 2007 [cit. 2014-01-09].

Iné projekty[upraviť]