János Esterházy

Z Wikicitátov
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
János Esterházy
János Esterházy
Politik
Narodenie 14. marec 1901
Veľké Zálužie Rakúsko-Uhorsko

Úmrtie 8. marec 1957
Mírov Česko-Slovensko

János Esterházy alebo Ján Esterházi (* 14. marec 1901 – † 8. marec 1957) bol česko-slovenský politik maďarskej národnosti.

Potvrdené výroky[upraviť]

Táto sekcia obsahuje zoznam citátov, čas a miesto, kde to autor povedal:

  • My Maďari máme prvoradú povinnosť, aby sme za pomoci iných rozbíjali republiku a tým vo vnútri i navonok dokázali, že česko-slovenská jednota neexistuje.
Esterházyho správa do Budapešti o rokovaní s HSĽS - OL, 11. marec 1938.[1]
  • Hlinkova garda je ako ustanovizeň pekná a dobrá. Jej poslanie je úctyhodné, ale nemôže byť na žiaden pád poslaním gardy, aby jej jednotliví členovia kamene hádzali do oblokov nič netušiacich spiacich ľudí.
O svojom postoji k Hlinkovej garde a k protimaďarským výtržnostiam. Snem Slovenskej republiky v Bratislave, 7. máj 1940.[2]
  • Kým je samozrejmou vecou, že Maďar, ktorý v starom česko-slovenskom parlamente podporoval vtedajšie vlády alebo s nimi v akejkoľvek forme spolupracoval, vyčerpal obsah pôjmu národnej zrady, tak teraz maďarského zákonodarcu - v danom prípade mňa ktorý spolupracujem so slovenskou vládou a ktorý ani na chvíľku nepomýšľam na to, aby som vyvinoval proti Slovensku takú činnosť, ako proti Česko-Slovensku, nebude preto toto politické chovanie sa ani tu ani v Maďarsku žiadny Maďar označovať za renegáta.
O svojom vzťahu k Česko-Slovensku a k činnosti maďarských aktivistov v česko-slovenskom parlamente. Snem Slovenskej republiky v Bratislave, 15. máj 1940.[3]
  • Viem, prosím, že maďarské masy, maďarské sedliactvo, maďarské maloživnostníctvo, maďarský obchodník počas desaťročí a storočí práve toľko trpel od Židov a od židovských rozličných prehmatov, ako od nich trpeli aj Slováci. Ja, prosím, preto opätovne s radosťou pozdravujem, že sa Židia budú zvlášť kvalifikovať. Ale súčasne prosím, aby v týchto časoch všetci tí, ktorí, povedzme, verejnú mienku vedú alebo sa o jej vedenie pokúšajú, nech odhliadnu od toho a nech nás neprivádzajú so Židmi na jedného menovateľa. Lebo my Maďari, ktorí stojíme na kresťanskom a národnom podklade, pripadáme od tej židovskej ideológie aspoň tak ďaleko, ako ďaleko pripadajú Slováci.
O pripravovanom sčítaní obyvateľstva počas prebiehajúcich protižidovských perzekúcií. Snem Slovenskej republiky v Bratislave, 8. október 1940.[4]
  • Všeobecne je tu reč o tom, že Židov treba z hospodárskeho života čo najskorej vypojiť a zdá sa, že slovenská vláda činí v tomto smere skutočne a rýchle opatrenia. Ctená snemovňa! S našej strany to s radosťou pozdravujeme.
O opatreniach na vyradenie Židov z hospodárskeho a spoločenského života. Snem Slovenskej republiky v Bratislave, 8. október 1940.[4]
  • My Maďari sme preniknutí a osvojujeme si zásadu, že vtedy, keď Nemecko a Taliansko bojujú svoj gigantický boj za zaistenie lepšej budúcnosti Európy a spravodlivého a stáleho pokoja stredné a malé štáty, žijúce v Strednej Europe, môžu mať len tú povinnosť, aby strážili a každým spôsobom zaistili vo svojich krajinách úplný pokoj a porozumenie.
O medzinárodných vzťahoch. Snem Slovenskej republiky v Bratislave, 26. november 1940.[5]
  • My Maďari sme sa na Česko-Slovenskú republiku vždy dívali ako na životaneschopnú slátaninu ľudskej zlomyseľnosti a nevedomosti a veľmi dobre sme vedeli, že táto umele posliepaná a štátom prezývaná obava nemá žiadneho práva na jestvovanie.
O svojom vzťahu k Česko-Slovensku. Snem Slovenskej republiky v Bratislave, 26. november 1940.[5]
  • Slovenský snem 15. mája 1942 prerokoval návrh zákona o vysťahovaní židov. Pred zahájením schôdze som vyhľadal predsedu snemu Dr. Martina Sokola a povedal som mu nasledovné: Keď ma zvolili za poslanca slovenského snemu, na prvej schôdzi sme sa zaviazali k najsvedomitejšiemu plneniu svojich poslaneckých povinností. Návrh zákona o vysťahovaní židov je obsahovo taký, že si ho v žiadnom prípade nemôžem osvojiť a hlasovať zaň. Od svojho najmladšieho veku som mal protižidovskú orientáciu a tú si zachovám do smrti. To však neznamená, že svojim hlasom prispejem k zákonu, ktorý pošliapava všetky ľudské a božie zákony. Pri vysťahovaní židov Slováci vystupujú nie proti náboženstvu, ale proti rase a to je o dôvod viac, prečo budem hlasovať proti návrhu. Maďarstvo tvorí na Slovensku národnostnú menšinu, preto je úplne nemožné, aby prijalo a podporilo návrh zákona, ktorý väčšine dáva právo na to, aby vysídlila menšinu(…) Slovenská vláda sa prednesením svojho návrhu zákona o vysídlení židov vydala po nebezpečnej ceste, lebo tým uznala právo väčšiny jednoducho vystrnadiť menšinu z krajiny. Viem, že návrh zákona nevyhovuje ani mnohým mojim kolegom poslancom, ale nemajú odvahu vzoprieť sa straníckej disciplíne. Ja však ako predstaviteľ tunajších Maďarov vyhlasujem, a to prosím zobrať na vedomie, že som proti návrhu zákona, lebo ako Maďar, kresťan a katolík, považujem tento návrh za bezbožný a neľudský.
O dôvodoch svojho nehlasovania za zákon o vysťahovaní Židov pre maďarskú vládu. 1942.[6]

Prisudzované výroky[upraviť]

Táto sekcia obsahuje zoznam citátov, ktorých autorstvo je prisudzované dotyčnej osobe:

Povedali o[upraviť]

Táto sekcia obsahuje zoznam citátov o dotyčnej osobe od iných ľudí:

  • Pred sto rokmi sa vo Veľkom Záluží narodil chlapček menom János Esterházy. Ako každé dieťa, aj on mal svoje sny. V každom sne je však vždy aj štipka naivity. Jemu sa azda snívalo o tom, že po uplynutí sto rokov, na začiatku 21. storočia budú národy regiónu východno-strednej Európy žiť v skutočnom priateľstve a bratstve. V prácach, ktoré nám zanechal ako dedičstvo, ale aj v jeho prejavoch nachádzame o tom veľa zmienok. Určite sníval aj o vzájomnej ľúbosti, veď jeden z jeho odkazov: „ ... konajme vo vzájomnom súzvuku a v úľube!“ – je toho dôkazom.
Pál Csáky, podpredseda vlády SR, v Maďarskom parlamente pri príležitosti 100. výročia narodenia Jánosa Esterházyho, 11. marec 2001.[7]
  • János Esterházy je symbolom bratstva medzi Maďarmi a Slovákmi. Požiadavka na jeho rehabilitáciu preto nesmeruje iba k rehabilitácii jednej osoby. Rehabilitácia Esterházyho by znamenala rehabilitáciu príčiny bratstva medzi Maďarmi a Slovákmi na Slovensku a v Českej republike. To je to, prečo je to ťažké dosiahnuť a prečo sa tak skôr či neskôr musí stať.
Zsolt Németh, štátny tajomník Maďarska, prejav pri príležitosti 110. výročia narodenia Jánosa Esterházyho, 15. marec 2011.[8]

Referencie[upraviť]

Táto sekcia obsahuje zoznam literatúry, v ktorej sa daný citát tiež vyskytol:

Iné projekty[upraviť]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému János Esterházy
  • Spolupracuj na Wikipédii Wikipédia ponúka heslo týkajúce sa János Esterházy