Štefan Šutaj

Štefan Šutaj

slovenský historik, vedecký pracovník SAV, univerzitný pedagóg
Narodenie	1. november 1954 Michalovce, ČSR

Prof. PaedDr. Štefan Šutaj, DrSc. (* 1. november 1954, Michalovce) je slovenský historik, vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied a univerzitný profesor. Vo svojom výskume sa zameriava na postavenie národnostných menšín na Slovensku v 20. storočí s dôrazom na problematiku maďarskej menšiny po roku 1945 a občianske (nekomunistické) politické strany na Slovensku po roku 1945.

Potvrdené výroky

Táto sekcia obsahuje zoznam citátov, čas a miesto, kde to autor povedal:

• Bolo by žiaduce, keby sa politici zaoberali prítomnosťou a budúcnosťou, a hodnotenie minulosti by ponechali historikom. [...] Nemci a Francúzi zdôraznili, že mienia žiť vedľa seba v mieri, a v prvom rade sa chcú zaoberať spoločnou budúcnosťou. Tento model je príkladom aj pre nás. [...] ...domnievam [sa], že príde aj čas oficiálneho slovensko-maďarského zmierenia, a to v dohľadnej dobe, ak politici neotrávia atmosféru stranícko-politickým, alebo iným sebeckým snažením.
  • v interview pre denník Népszabadság (citované podľa denníka SME, 19. september 2007)

• V prvom rade by to mal byť štát všetkých občanov. U nás za základný nedostatok považujem to, že od roku ‘89 ešte nevznikla ani jedna vláda, ktorá by prišla s ucelenou koncepciou národnostnej politiky. Nikto sa o takéto niečo ani nepokúsil. Pritom štát, ktorý jasne nedeklaruje, že všetci jeho občania sú si naozaj rovní, chybuje. Naši vrcholní politici vo svojich vyjadreniach a prejavoch pomerne často oslovujú iba Slovákov a Slovenky. V televízii počujeme, Slovákom zdražel plyn, ešte že nezdražel Rómom, Maďarom, Rusínom... A tí ostatní sú vtedy kde? Veď aj oni sú občanmi tejto krajiny! Z úst našich politikov to však nie je nikdy jednoznačne povedané. A nie je to jasne zakotvené ani v našich zákonoch. Máme koncepcie k všeličomu možnému, no koncepciu k postaveniu 14,5% občanov inej národnosti doteraz nemáme. S každou novou vládou príde nové zameranie a národnostná politika sa realizuje nárazovito, bezmyšlienkovite, bez dlhodobých strategických cieľov.
  • odpoveď na otázku „Aký by teda mal byť systém, v ktorom žijú občania s rôznorodým pôvodom či kultúrnym zázemím?“ v interview pre portál MultiKulti.sk

• Zdá sa, že je to v povahe človeka, že sa snaží pre svoj národ vybojovať prioritu, dokazovať, v čom boli významní, dôležití, v čom ovplyvnili historický vývoj. Nadväzujeme na hodnoty tých, čo tu boli pred nami a človek by si mal vážiť a pripomínať a poznať dejiny vlastné aj iných. Nemá však prakticky význam, kto tu bol len pred tristo rokmi a kto pred tisíc rokmi. Neznamená to, že má menšie právo alebo menší nárok na dom, na územie alebo na záhradu, lebo niekto iný tu bol skôr. [...] Môžeme skúmať, pokojne sa rozprávať a s empatiou vypočuť, kto tu bol, kto kedy prišiel, dokonca aj kto mal aké koníky, ale nie je to dôvod pre nacionalistické spory. Politickí vodcovia so sklonmi k autoritárstvu vyhľadávajú priestor, keď sa dá zjednotiť, spojiť proti niekomu, vytvárať pocit ohrozenia, pretože vtedy vyniknú vodcovia, ktorí sa môžu postaviť do čela takejto „ohrozenej skupiny“.
  • v interview pre denník SME, 6. august 2011

• Zrušiť Benešove dekréty en bloc nie je možné, je to ďalší mýtus. Znamenalo by to právne vákuum do 28. októbra 1945. Na akom základe by potom fungovala Československá republika, alebo by sme odmietli ich existenciu? [...] Celoštátne dekréty prezidenta Beneša boli na Slovensku platné, len ak boli prijaté s jej [Slovenskej národnej rady] súhlasom. [...] Zrušenie Benešovych dekrétov by znamenalo, že nariadenia SNR by zostali v platnosti a pre slovenské územie by sa prakticky nič nemenilo. No a potom sú to aj mýty, že na základe dekrétov došlo k reslovakizácii, vysídleniu Nemcov a výmene obyvateľstva. Tieto sa realizovali na základe iných zákonov prípadne medzinárodných dohôd.
  • v interview pre denník SME, 6. august 2011

• Kolektívna vina na etnickom alebo inom základe je v civilizovanej spoločnosti neprijateľná, bez ohľadu na vojnové udalosti, vojnový alebo povojnový stav. Niektoré dekréty a nariadenia vychádzali z princípu, že sa na etnickom základe obyvateľstvo označilo za vinné a potom sa postihnutí mohli vyviniť – dokazovať svoju nevinu.
  • v interview pre denník SME, 6. august 2011

• Národný štát je nerealizovateľná fikcia, moderný európsky štát musí byť štátom občanov a nie národov.
  • v interview pre denník SME, 6. august 2011

Maďarská menšina na Slovensku v 20. storočí (2012)

• Dejiny si žijú svoj vlastný život. O udalostiach a faktoch vzniká vo vedomí ľudí osobitný a samostatný obraz, ktorý sa mení v závislosti od dobových okolností. Aj keď sa samotné udalosti a fakty nezmenili, lebo sa už zmeniť nemôžu, mení sa pohľad na ne a ich interpretácia.
  • s. 38

• Ľudí rozdeľuje spôsob, akým minulosť vnímajú, ako ju sprístupňujú nastupujúcej generácii, ale aj to, aký cieľ sledujú. História sa dáva do služieb súčasnosti, aby podporovala ciele ideové, národné, štátne, skupinové, ba aj individuálne. To je priestor nielen pre rozdielnu interpretáciu dejín, ale aj pre vytváranie mýtov a ich vedomé falšovanie. To je priestor, aby sa citový vzťah k minulosti, či k národu vyhlasoval za vedu a právo na pamäť dejín sa označil za jej falzifikáciu. To je priestor na vytváranie legiend a mýtov, ktoré rozdeľujú spoločnosť a minulosť prispôsobujú súčasným potrebám. Takto vytvorené stereotypy bránia vo vzťahu k vlastnej histórii akceptovať realitu, ktorá nie je v súlade s jej „oficiálnym“ výkladom.
  • s. 38

Referencie

Táto sekcia obsahuje zoznam literatúry, v ktorej sa daný citát tiež vyskytol:

Iné projekty

• Wikipédia

Wikipédia ponúka heslo týkajúce sa Štefan Šutaj