Josif Vissarionovič Stalin: Rozdiel medzi revíziami
→Povedali o: Hitelrove Hitlerove |
Bol odstranený odkaz na súbor Stalin_lg_zlx1.jpg, pretože bol na Commons zmazaný redaktorom Ymblanter. |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Biografia |
{{Biografia |
||
|meno_obrázku = |
|meno_obrázku = |
||
|popis_obrázku = Ruský diktátor |
|popis_obrázku = Ruský diktátor |
||
|dátum_narodenia = [[Deň:18. december|18. december]] 1878 |
|dátum_narodenia = [[Deň:18. december|18. december]] 1878 |
||
Verzia z 20:03, 20. marec 2018
 Ruský diktátor | |
|---|---|
| Narodenie | 18. december 1878 Gori, Gruzínsko
|
| Úmrtie | 5. marec 1953 Kuncevo pri Moskve |
Josif Vissarionovič Stalin vlastným menom Josif Džugašvili (* 1878 - † 1953) bol sovietsky stranícky a štátny činiteľ gruzínskeho pôvodu.
Potvrdené výroky
Táto sekcia obsahuje zoznam citátov, čas a miesto, kde to autor povedal:
- Ani krok späť! Tak teraz musí znieť naše heslo.[1]
- Táto vojna je iná ako vojny v minulosti. Každý, kto obsadí nejaké územie, zavedie v ňom svoj spoločenský systém. Každý zavádza svoj systém tam, kam až dôjde jeho armáda. Nemôže tomu byť inak.[2]
Prisudzované výroky
Táto sekcia obsahuje zoznam citátov, ktorých autorstvo je prisudzované dotyčnej osobe:
- Keď opozícia zloží zbrane, dobre. Ak nie, odzbrojíme ich sami.
- ... nie iba dobehnúť, ale aj predbehnúť ...[3]
- Smrť jedného muža je tragédia. Smrť milióna mužov je štatistika.
Povedali o
Táto sekcia obsahuje zoznam citátov o dotyčnej osobe od iných ľudí:
- V čele sovietskej vlády stojí najväčší vedec - milovaný vodca sovietskeho ľudu J. V. Stalin. (A. F. Joffe)[4]
- Stalin vytýčil vedcom ušľachtilú úlohu - pracovať pre ľud. (A. F. Joffe)[5]
- "Stalinovo meno bolo predsa v tých osudových časoch synonymom pre červenú armádu, Sovietsky zväz, pre rozhodný, cieľavedomý a presvedčivý odpor proti nacizmu, toto meno sa spájalo s vierou, presvedčením a zápasom národov - aj našich národov - za oslobodenie z nacistického útlaku. V roku 1949 potom nedvojzmyselne vyjadrovalo triedy, socialistický program. Ak sa český básnik v súzvuku s cítením národa a s túžbami svojej triedy hlásil k týmto zápasom, hoci so Stalinovým menom, nemá sa za čo hanbiť. Ba nemusí sa hanbiť ani za to, že Stalinovo meno vyzdvihol na prospech týchto zápasov ako šifru programu a zrozumiteľnú skratku pre ciele svojho národa, a svojich citov. Nemusím vám vravieť, koľko dôvodov má napríklad Jaroslav Seifert sťažovať sa na kult vôbec a Stalinov osobitne. A predsa v časoch, keď sa začal rozmetávať jeho kult a strhávať nimbus z jeho mena, práv kvôli tomu zmylsu, o ktorom tu hovorím, bol udivený, znepokojený a rozhorčený, a nie iba preto, že ho odrazu s dešpektom začali syčať neraz tie isté ústa, ktoré ho deň predtým iba vydychovali, také boli voči nemu úctivé." Laco Novomeský, Splátka veľkého dlhu I. zv., s. 70
„...pri všetkých trpkých a trápnych, desných a ďalších skúsenostiach, treba povedať nahlas, že bol a je rozdiel medzi socializmom a fašizmom, ak chcete i medzi Stalinom a Hitlerom. Je pravda, sú tu zjavy a znaky lákajúce k porovnávaniu: jeden i druhý bol „nadčlovekom“, predmetom zbožštenia... autokratický... disponovali hrdelnými súdmi a lágrami, zavrhovali konkrétne smerovanie umenia... no pri všetkých tých skúsenostiach, ešte aj iných podobnostiach, bol priepastný rozdiel medzi spoločenskými triedami na čele ktorých stáli. A tieto rozdielne povahy tried, ich cieľov, historického poslania dôrazne varujú pred porovnávaním Stalina s Hitlerom, dokonca pred vkladaním znamienka rovnosti medzi socializmus a fašizmus. Výčiny kultu Stalinovej osobnosti išli na účet triedy a jej pokrokového poslania, ktorej boli cudzie a ktorá ich nepotrebuje. Kdežto Hitlerove v prospech triedy a jej príživníckej a reakčnej pozície, ktorá inú voľbu nemala a potrebovala ich v záujme udržania a predĺženia svojej moci.“ Laco Novomeský, Splátka veľkého dlhu I
Referencie
Táto sekcia obsahuje zoznam literatúry, v ktorej sa daný citát tiež vyskytol:
- ↑ s:Rozkaz NKO ZSSR z 28. júla 1942 č. 227
- ↑ Vyjadrenie pred juhoslovanským politikom Milovanom Djilasom v apríli 1945. Pozri ŠTEFANSKÝ, Michal. Studená vojna : Slovensko 1946 – 1954. Vojenský historický ústav : Bratislava, 2008. 224 s. ISBN 80-9693-755-4. s. 15.
- ↑ Porovnaj A. A. Michajlov: Ůspěchy sovětské astronomie s. 34
- ↑ Porovnaj: Theorie a praxe sovětské fysiky s. 6
- ↑ Porovnaj: Theorie a praxe sovětské fysiky s. 7
Iné projekty
Wikipédia ponúka heslo týkajúce sa Josif Vissarionovič Stalin
Wikizdroj ponúka pôvodné diela od alebo o Josif Vissarionovič Stalin
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Josif Vissarionovič Stalin