Friedrich Nietzsche

Friedrich Nietzsche
; nemecký filozof a filológ
Narodenie	15. október 1844; Röcken, Nemecko
Úmrtie	25. august 1900; Weimar, Nemecko

Friedrich Wilhelm Nietzsche (* 15. október 1844 – † 25. august 1900) bol nemecký filozof a filológ.

Potvrdené výroky

Táto sekcia obsahuje zoznam citátov, čas a miesto, kde to autor povedal:

Kto hovorí cudzím jazykom len trochu, má z neho väčšiu radosť než ten, kto ho ovláda dobre. Potešenie patrí tým, čo veci poznajú len spolovice.
- Der, welcher eine freumde Sprache wenig spricht, hat mehr Freude daran, als der, welcher sie gut spricht. Das Vergnügen ist bei den Halbwissenden.
  - Menschliches, Allzumenschliches 9, Aphorismus 554: Halbwissen

Prisudzované výroky

Táto sekcia obsahuje zoznam citátov, ktorých autorstvo je prisudzované dotyčnej osobe:

Abrahám pre nás je najvýznamnejšou osobou dejín, gréckych i nemeckých. Bez neho by sa nestalo to, čo sa stalo...
Advokáti zločincov sú zriedka natoľko umelci, aby krásnu hrozivosť činu obrátili v prospech jeho pôvodcu.
Ak nechce človek patriť k davu, stačí, aby prestal byť voči sebe pohodlný.
Ako? Veľký muž? Ja vidím iba herca svojho vlastného ideálu.
Akonáhle sa človek rozhodne uzavrieť aj tomu najlepšiemu proti argumentu, je to znamenie silného charakteru. Teda príležitostnou vôľou k hlúpostiam.
Byť vzdelaný znamená nedať na sebe poznať, aký úbohý a hrozný človek je, aký je dravý v nenásytnosti a sebeckosti.
Boh je mŕtvy a vy ste ho zabili! Ako sa utešíme? Zavliekli ste ho do svojich chrámov a tam ste ho zabili!
Cez hudbu majú vášne rozkoš zo seba samých.
Človek nechová nenávisť, pokiaľ si niekoho necení, ale až potom, keď si ho cení rovnako ako seba alebo viac.
Čo je pre človeka opica, výsmech alebo bolestná hanba?
Čo v človeku je, sa začne prezradzovať, až keď slabne jeho talent.
Čo ťa nezabije, to ťa posilní.
Diabol má tú najširšiu vyhliadku na Boha. A preto sa od neho drží tak ďaleko. Diabol, ako najstarší priateľ poznania.
Divoch je vyliečením človeka z kultúry.
Duša, ktorá vie, že je milovaná, avšak sama nemiluje, prezrádza svoju usadeninu. Čo je v nej najhlbšie, vyplaví sa na povrch.
Ešte nikdy neexistoval človek, ku ktorému by sa menej hodilo slovo skľúčený.
Geniálny človek sa nedá zniesť, pokiaľ nemá ku genialite ešte aspoň dvoje: vďačnosť a čistotnosť.
História je zbierka mravoučných báchoriek alebo zmes rozprávaní a slávnostných žvástov.
Hovorí sklamaný: „Čakal som ohlas a počul som len chválu.“
Ideš k ženám? Nezabudni na bič!
Je to aj naše dielo!... Buďme naň hrdí.
Je veľmi decentné, že Boh sa učil grécky, keď sa chcel stať spisovateľom. A tiež, že sa to nenaučil lepšie.
Jeden hľadá pôrodnú babu pre svoje myšlienky a druhý niekoho, komu by pomohol. Tak vzniká dobrý rozhovor.
Ježiš hovoril svojim židom: „Zákon bol pre pacholkov, milujte Boha, ako ho milujem ja, ako jeho syn. Čo je nám božím synom po morálke."
Každým rastom do výšky a veľkosti rastie človek tiež do hĺbky a hrôzy - jedno nemáme chcieť bez druhého - alebo skôr: čím dôkladnejšie chceme jedno, tým dôkladnejšie dosahujeme druhé.
Keď hľadíš do priepasti, aj priepasť hľadí do teba.
Keď podrobíme svoje vedomie drezúre, pobozká nás vždy, keď nás bude hrýzť.
Keď si musíme o niekom zmeniť mienku, potom mu nepohodlie, ktoré nám spôsobil, tvrdo spočítame.
Keď zamilovaný odhalí, že jeho láska je opätovaná, mal by vlastne nad svojou milovanou bytosťou vytriezvieť. „Ako? Ona je taká skromná, že miluje dokonca teba? Alebo taká hlúpa? Alebo? – Alebo?
Kristus bol anarchista, ktorý mal úspech. To je všetko.
Kto dosiahne svoj ideál, ten ho práve tým prekročí.
Kto pre svoju dobrú povesť ešte nikdy neobetoval seba?
Láska nie je slepá, hoci aj býva oslepená ohňom, ktorý sama vyvoláva.
Manželstvo je obdobie ľudskej existencie, keď je žena šťastná a muž ženatý.
Morálka je stádny inštinkt u jednotlivca.
Myšlienka na samovraždu je silný útešný prostriedok. Človek s ňou prežije hociktorú zlú noc.
Na svete je jedna jediná cesta, po ktorej nemôže ísť nikto okrem teba.
Najlepší prostriedok, ako začať každý deň dobre, je hneď po zobudení myslieť na to, či môžem aspoň jednému človeku urobiť radosť.
Nakoniec človek miluje svoju túžbu, a nie to vytúžené.
Národ je okľukou prírody, ako sa dostať k šiestim - siedmim veľkým mužom.
Nie láska k ľuďom ale bezmocnosť ich lásky k ľuďom bráni dnes kresťanom nás – upaľovať.
Nie to, že si ma oklamal, ale to, že ti už neverím, mnou otriaslo.
Počujeme iba tie otázky, na ktoré vieme dať odpoveď.
Pomätenosť je u jednotlivcov vzácnosťou. Ale u skupín, strán, národov a časov poriadkom.
Pozeráte dohora, ak túžite po povznesení. Ja pozerám nadol, lebo povznesený som. Kto z vás sa dokáže smiať a zároveň byť povznesený?
Poznanie by nás lákalo oveľa menej, keby na ceste k nemu nebolo treba prekonávať toľko hanby.
Prekážka je stimulom vôle k moci.
Rok treba mlčať, aby sa človek odnaučil tárať a naučil sa hovoriť.
Rovnaké afekty sú u mužov a žien predsa len odlišné tempom. Preto si muž a žena neustále nerozumejú.
Smelosť, ktorá útočí, ubíja ešte aj smrť, keď vraví: „Bol toto život? Dobre! Ešte raz!“.
Strašidelné zážitky vnucujú otázku, či ten, kto ich prežíva, nieje niečím strašidelný.
Svet vzniká a zaniká, ale nikdy nezačal vznikať a neprestane zanikať.
Štátu záleží nie na pravde, ale vždy len na pravde pre neho užitočnej, buď je to pravda, polopravda alebo omyl.
„To som spravil ja“ – hovorí moja pamäť, „To som nemohol urobiť ja“ – hovorí moja hrdosť a zostáva neoblomná. Nakoniec – pamäť ustúpi.
Učiť sa nevidieť seba je nutné, aby sme mohli vidieť mnoho vecí.
V pravej láske, duša prekrýva telo.
Veľa o sebe rozprávať môže byť aj prostriedkom ako sa dobre skryť.
Veľké epochy nášho života ležia tam, kde získame odvahu prekrstiť svoje zlo na to najlepšie, čo máme.
Veľké víťazstvo je takisto veľkým nebezpečenstvom.
Veľkí ľudia sú jedinou apológiou ľudskej spoločnosti a jej dejín.
Všetko, čo vzniká, je cenné tým, že to zaniká.
Východ a Západ sú čiary kriedou, ktoré nám niekto kreslí pred oči, aby zmiatol našu zbabelosť.
Z lásky k ľuďom človek občas objíme niekoho ľubovoľného (pretože nemôže objať všetkých), ale práve to nesmie onomu ľubovoľnému prezradiť.
Zle pozoroval život ten, kto nevidel ruku, ktorá chráni tak, že zabíja.
Žeby môj život predsa len nebol úplne k ničomu?
Žiť s ľuďmi je ťažké preto, lebo je veľmi ťažké mlčať.*

Vo výrokoch

Je jednoduché zmeniť svet, stačí zošalieť. - neznámy autor o Nietzschem
„Každý, kto toto počul, začudoval sa nad tým pýtajúc: Čo z tohto dieťaťa bude? Ruka pána, ochraňuj ho.“ - verš z biblie, ktorý mu vybral jeho otec, kňaz, pri Friedrichovom krstení. Daný verš sa ale mimochodom v biblii vôbec nenachádza.

Iné projekty

Wikipédia ponúka heslo týkajúce sa Friedrich Nietzsche

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Friedrich Nietzsche