Jozef Tiso: Rozdiel medzi revíziami

Zo stránky Wikicitáty
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vasiľ (diskusia | príspevky)
d Posledné úpravy používateľa 95.102.123.43 (diskusia) vrátené; bola obnovená posledná úprava Vasiľ
dBez shrnutí editace
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 7: Riadok 7:
miesto_narodenia = Veľká Bytča (dnes Bytča)|
miesto_narodenia = Veľká Bytča (dnes Bytča)|
dátum_úmrtia = [[Deň:18. apríl|18. apríl]] 1947|
dátum_úmrtia = [[Deň:18. apríl|18. apríl]] 1947|
miesto_úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
miesto_popravy= [[Bratislava]], [[Slovensko]]
}}
}}


'''Jozef Tiso''' (* 1887 – † 1947) bol katolícky kňaz, slovenský politik, prezident.
'''Jozef Tiso''' (* 1887 – † 1947) bol katolícky kňaz, československý politik slovenskej národnosti, Prezident 1. Slovenskej republiky


== Potvrdené výroky ==
== Potvrdené výroky ==

Verzia z 20:29, 5. október 2017

Autor, alebo Citáty v tomto článku nemusia byť vierohodné.
Ďalšie informácie nájdeš v diskusii.

Jozef Tiso
Jozef Tiso
katolícky kňaz a prezident
Narodenie 13. október 1887
Veľká Bytča (dnes Bytča)

Úmrtie 18. apríl 1947

Jozef Tiso (* 1887 – † 1947) bol katolícky kňaz, československý politik slovenskej národnosti, Prezident 1. Slovenskej republiky

Potvrdené výroky

Táto sekcia obsahuje zoznam citátov, čas a miesto, kde to autor povedal:

  • Štátna politika môže byť úspešná iba vtedy, keď vychádza z reality a nezamieňa reálne možnosti s fikciou.
V pražskom parlamente, 21. marec 1938
  • Keby raz Nemci sem prišli, ľahko by sme sa ich nezbavili
11. marec 1939
  • Tohoto sa ja nechytám, takúto prácu ja konať nebudem!
18. marec 1939 po predložení prvotných požiadaviek Nemecka, ktorými Hitler podmienil vzatie Slovenska pod ochranu Ríše a znamenali praktické obsadenie veľkej časti západného Slovenska a jeho úplné podriadenie Nemecku
  • Nedávno naši páni dostali do rúk starú knihu, v ktorej boli napísané mestá uhorské i hornouhorské. Tam bolo napísané, koľko vtedy v roku 1840 bolo Židov na Slovensku v mestách. Vo veľkých mestách ako je Žilina, Nitra a iné, bolo vtedy 30-40 Židov. A za sto rokov sa to zdesaťnásobilo! Bolo ich stále viac a akých? Nie na poli, ale v úradoch, v bankách a na všelijakých iných miestach sedeli Židia. Vtedy, keď tri milióny národa mali 62%, vtedy 5% Židov malo 38% národného dôchodku! A ten pomer medzi národom a židovstvom sa stále rozširoval. Bolo by to vyzeralo ešte horšie, keby sme sa neboli vzchopili včas a keby sme sa neboli od nich očistili. A urobili sme to podľa príkazu Božieho: Slovák, zhoď, zbav sa svojho škodcu!
Prejav na cirkevno-národných slávnostiach v Holíči, 16. august 1942.[1]
  • Toľko ráz som to už povedal a teraz opätovne zdôrazňujem, že my nebojujeme proti Rusom, ale bojujeme proti boľševikom. Dnes na tomto fronte nie sú Rusi, ale boľševici. A ja s boľševikmi ani vtedy nechcem mať nič, keby ten boľševik bol Slovák a tobôž ruský boľševik.
jún 1943
  • Naša vina tkvie v našej vďačnosti a vernosti voči Nemcom, ktorí nielenže uznávali a schvaľovali existenciu nášho národa a jeho prirodzené právo na nezávislosť a národnú slobodu, ale pomáhali mu aj proti Čechom a Židom, nepriateľom nášho národa. Sme si však celkom istí, že táto „vina“ je v očiach katolíkov našou najväčšou cťou.
List pápežovi Piovi XII., 8. novembra 1944.[2]

Prisudzované výroky

Táto sekcia obsahuje zoznam citátov, ktorých autorstvo je prisudzované dotyčnej osobe:

Krátko pred popravou

Povedali o

Táto sekcia obsahuje zoznam citátov o dotyčnej osobe od iných ľudí:

  • Tiso je prekážkou pre národnosocialistický vývoj Slovenska.
Referent nemeckého veľvyslanectva v správe do Berlína, 16. august 1940
  • V skutočnosti nezávislosť a sloboda Slovenska sú už iba slová bez významu a dá sa z istotou tvrdiť, že Dr. Tisu ponechali vo funkcii iba pre jeho popularitu, a to je okolnosť, ktorú musí mať Nemecko na zreteli, aby nevzbudilo príliš prudké reakcii vo svojej taktike infiltrácie a pacifistického podmaňovania. Otázka je, dokedy mu jeho politické presvedčenie a najmä jeho svedomie kňaza dovolia kráčať ruka v ruke so svojimi národno-socialistickými pánmi. Robí to prirodzene nerád a iba preto, že ho k tomu nútia okolnosti, je presvedčený, alebo aspoň dúfa, že keď ostane pri moci, zachráni, čo sa zachrániť dá, a že uplatňovanie národnosocialistických metód sa neuskutoční do krajných dôsledkov.
Giuseppe Burzio, chargé d’affaires Svätej Stolice na Slovensku, kardinálovi Maglionemu, 5. septembra 1940.[3]
  • Dr. Tiso sa staval pokiaľ mohol proti zavedeniu tohoto zákona, ale na nátlak zvnútra, predovšetkým zvonka bol veľmi silný a napokon bol nútený sa podvoliť. No iba s podmienkou, že bude mať právo udeľovať výnikmy, ako to skutočne stanovuje paragraf 255 nariadenia. (...) V rozhovore s Dr. Tisom mi neostávalo nič iné, ako vyjadriť poľutovanie, že iných bodoch spomínaného kódexu sa popierajú práva cirkvi a katolíkov a vysloviť vieru, že prezident vhodne využije možnosti, ktoré má, aby sa odčinili alebo zmiernili najzjavnejšie neprávosti.
Giuseppe Burzio, chargé d’affaires Svätej Stolice na Slovensku, kardinálovi Maglionemu o zavedení rasového zákonodárstva, 5. septembra 1940.[4]
  • Posledné udalosti ukazujú, že Tisa zatlačili do kúta a že skutočnými pánmi na Slovensku sú, po Nemcoch, predseda vlády Dr. Tuka a minister vnútra pán Mach. (...) Obaja bojujú proti Tisovi a vytvoriť mu neudržateľné postavenie. To vysvetluje tvrdošijnosť pri presadzovaní protižidovských perzekúcií do posledných dôsledkov. Nemci z toho ťažia: Tisu ponechávajú vo funkcii pre jeho popularitu a pre ciele zahraničnej propagandy; zároveň naplno podporujú Dr. Tuku a pána Macha, lebo vedia, že sú oduševnenými vykonávateľmi ich rozkazov.
Giuseppe Burzio chargé d’affaires Svätej Stolice na Slovensku, kardinálovi Maglionemu o Tisovej pozícii v čase začiatku deportáci, 31. marca 1942.[5]
  • Na základe určitých signálov, ktoré som dostal, som ochotný uveriť, že Dr. Tiso sa chce vymaniť z tohoto nešťastného postavenia, hoci aj gestom, ktoré by vzbudilo rozruch, aby zachránil svoju časť, česť Hlinkovu, ako aj celého Slovenska. Ale jeho stúpenci a priatelia ho od toho odradzujú tvrdiac, že sa treba pridržiavať hesla: "Nedať sa vyprovokovať". Možno nechápu, že takým správaním nahrávajú protivníkom, ktorý bez škrupúľ uskutočnia svoje zámery a v príhodnom čase sa zbavia Tisu i jeho priateľov.
Giuseppe Burzio chargé d’affaires Svätej Stolice na Slovensku, kardinálovi Maglionemu o Tisovej pozícii v čase začiatku deportáci, 31. marca 1942.[6]
  • Telegrafovať Msgr. Burziovi - odpoveďou na jeho telegramy - informovať o krokoch, ktoré sa urobili tu a poveriť ho, aby osobne zakročil u Tisa. (Neviem, či zákroky dokážu zastaviť ... bláznov! A blázni sú dvaja: Tuka, ktorý jedná, a Tiso kňaz, ktorý necháva konať.)
Arcibiskup Domenico Tardini, 25. marec 1942 v komentári k príkazu Svätej stolice intervenovať proti deportáciám, ktorý bol určený Giuseppe Burziovi, chargé d’affaires Svätej stolice na Slovensku.[7]
  • Navrhujem zastaviť nepolitický boj proti Tisovi a jeho táboru, lebo Tisov tábor je odporcom nacizmu a odporcom zotročovania slovenského života.
Viliam Široký, člen KSS, jún 1942
  • Židov musíme vyhubiť, pretože poťahujú drôtikmi, inak nám nič nepomôže! Je zaujímavé, ako nám ten katolícky farárik Tiso posiela židov!
Adolf Hitler, 30. august 1942
  • …Tiso jim [Slovákom] zabezpečil, že žijí. Nepodepsal žádný z vynesených rozsudků smrti, takže se posud na Slovensku nepopravovalo. Podepsal 2000 výjimek ze židovského kodexu. Okleštil moc [Hlinkovej] gardy, takže je z ní fraška. Tiso odstranil Tuku z předsednictva strany. Macha tam nepustil. Politických škol strany využil k orientaci strany proti Tukovi, který nedostal ani z jedné pozdravný telegram. Ve státní správě potírá maďarony, kteří se tam dostali s autonomisty…
Jedna z pravidelných tajných správ o situácii na Slovensku písaná Dr. Jaromírom Kopeckým do Londýna, 9. marec 1943
  • Krivdy a násilie páchané za jeho prezidentovania zaťažujú jeho dušu kňaza, zneucťujú jeho vlasť, diskreditujú klérus a poškodzujú cirkev doma i v zahraničí.
Arcibiskup Domenico Tardini, 28. október 1944, poznámky k návrhu na varovanie Jozefa Tisa Svätým Otcom[8]

Referencie

Táto sekcia obsahuje zoznam literatúry, v ktorej sa daný citát tiež vyskytol:

  1. Jozef Tiso - Prejavy a články (1938-1944), Fabricius M., Hradská K.. Bratislava : AEPress, 2007. 696 s. ISBN 80-88880-46-7. str. 492. Ďalej len Fabricius, Hradská 2007.
  2. Vatikán a Slovenská republika (1939-1945.) Dokumenty, zostavil I. Kamenec, V. Prečan, S. Škorvánek, Slovac Academic Press, Bratislava 1992, ISBN 80-85665-00-X. str. 207. Ďalej len Kamenec 1992.
  3. Kamenec 1992, str. 49.
  4. Kamenec 1992, str. 57, 61.
  5. Kamenec 1992, str. 57, 61.
  6. Kamenec 1992, str. 96.
  7. Kamenec 1992, str. 91.
  8. Kamenec 1992, str. 203.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikipédii Wikipédia ponúka heslo týkajúce sa Jozef Tiso
  • Spolupracuj na Wikisource Wikizdroj ponúka pôvodné diela od alebo o Jozef Tiso
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jozef Tiso