Idea: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
+c |
d +citat |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{podobne|[[filozofia]], [[myšlienka]], [[nápad]], [[úmysel]], [[plán]]}} |
|||
---- |
---- |
||
* Ak chcete do [[človek]]a vniknúť a nazrieť mu do [[Duša|duše]], neskúmajte, ako [[Ticho|mlčí]], alebo ako [[Hovoriť|hovorí]], alebo ako [[plač]]e, ba ani to nie, ako blčí tými najvznešenejšími [[idea]]mi, radšej sa mu prizrite, keď sa [[smiech|smeje]]. ([[Fiodor Michajlovič Dostojevskij]]) |
* Ak chcete do [[človek]]a vniknúť a nazrieť mu do [[Duša|duše]], neskúmajte, ako [[Ticho|mlčí]], alebo ako [[Hovoriť|hovorí]], alebo ako [[plač]]e, ba ani to nie, ako blčí tými najvznešenejšími [[idea]]mi, radšej sa mu prizrite, keď sa [[smiech|smeje]]. ([[Fiodor Michajlovič Dostojevskij]]) |
||
* '''Idei''' formujú priebeh [[História|histórie]]. ([[John Maynard Keynes]]) |
* '''Idei''' formujú priebeh [[História|histórie]]. ([[John Maynard Keynes]]) |
||
* [[Myslenie]] [[osvietenstvo]] chápe ako vytváranie [[jednota|jednotného]], [[veda|vedeckého]] [[poriadok|poriadku]] a odvodzovanie faktického poznania z [[princíp]]ov, ktoré sa interpretujú buď ako ľubovoľne stanovené [[axióma|axiómy]], alebo ako vrodené [[idea|idey]] či najvyššie [[abstrakcia|abstrakcie]]. ([[Theodor Wiesengrund Adorno]], Filozofická terminológia) |
|||
* Zdá sa mi že [[idea]] osobného [[boh]]a je antropologický [[koncept]], ktorý nemôžem brať vážne. Takisto si neviem predstaviť nejakú [[Vôľa|vôľu]] alebo [[cieľ]] mimo ľudskej [[Sféra|sféry]]... [[Veda]] bola [[obvinenie|obvinená]] z podrývania [[Morálka|morálky]], ale toto obvinenie je [[Nespravodlivosť|nespravodlivé]]. Ľudské [[Etika|etické]] [[správanie]] by malo byť [[Založenie|založené]] na [[Pochopenie|pochopení]], [[Vzdelanie|vzdelaní]] a sociálnych [[Väzba|väzbách]] a [[Potreba|potrebách]]; žiadny [[Náboženstvo|náboženský]] [[základ]] nie je potrebný. [[Človek]] by na tom bol dosť [[Bieda|biedne]] keby musel byť [[Ovládanie|ovládaný]] [[strach]]om z [[trest]]u a [[nádej]]ou na [[Odmena|odmenu]] po [[Smrť|smrti]]. ([[Albert Einstein]]) |
* Zdá sa mi že [[idea]] osobného [[boh]]a je antropologický [[koncept]], ktorý nemôžem brať vážne. Takisto si neviem predstaviť nejakú [[Vôľa|vôľu]] alebo [[cieľ]] mimo ľudskej [[Sféra|sféry]]... [[Veda]] bola [[obvinenie|obvinená]] z podrývania [[Morálka|morálky]], ale toto obvinenie je [[Nespravodlivosť|nespravodlivé]]. Ľudské [[Etika|etické]] [[správanie]] by malo byť [[Založenie|založené]] na [[Pochopenie|pochopení]], [[Vzdelanie|vzdelaní]] a sociálnych [[Väzba|väzbách]] a [[Potreba|potrebách]]; žiadny [[Náboženstvo|náboženský]] [[základ]] nie je potrebný. [[Človek]] by na tom bol dosť [[Bieda|biedne]] keby musel byť [[Ovládanie|ovládaný]] [[strach]]om z [[trest]]u a [[nádej]]ou na [[Odmena|odmenu]] po [[Smrť|smrti]]. ([[Albert Einstein]]) |
Verzia z 16:06, 6. august 2006
Podobné slová: filozofia, myšlienka, nápad, úmysel, plán
- Ak chcete do človeka vniknúť a nazrieť mu do duše, neskúmajte, ako mlčí, alebo ako hovorí, alebo ako plače, ba ani to nie, ako blčí tými najvznešenejšími ideami, radšej sa mu prizrite, keď sa smeje. (Fiodor Michajlovič Dostojevskij)
- Idei formujú priebeh histórie. (John Maynard Keynes)
- Myslenie osvietenstvo chápe ako vytváranie jednotného, vedeckého poriadku a odvodzovanie faktického poznania z princípov, ktoré sa interpretujú buď ako ľubovoľne stanovené axiómy, alebo ako vrodené idey či najvyššie abstrakcie. (Theodor Wiesengrund Adorno, Filozofická terminológia)
- Zdá sa mi že idea osobného boha je antropologický koncept, ktorý nemôžem brať vážne. Takisto si neviem predstaviť nejakú vôľu alebo cieľ mimo ľudskej sféry... Veda bola obvinená z podrývania morálky, ale toto obvinenie je nespravodlivé. Ľudské etické správanie by malo byť založené na pochopení, vzdelaní a sociálnych väzbách a potrebách; žiadny náboženský základ nie je potrebný. Človek by na tom bol dosť biedne keby musel byť ovládaný strachom z trestu a nádejou na odmenu po smrti. (Albert Einstein)